Toto by si mal prečítať každý rodič… Čo deti skutočne potrebujú…

Premýšľali ste niekedy o tom, prečo s nami naše deti nechcú tráviť čas? Možno preto, že raz, keď boli malí, nenašli sme si čas, aby sme boli s nimi a nechali bokom všetky svoje záležitosti? Detstvo je najcitlivejšia a najzraniteľnejšia časť života.

Ale ak namiesto potrieb našich detí staviame na prvé miesto každodenné starosti, môžeme potom požadovať, aby deti venovali svoj čas nám? Porodiť dieťa a starať sa o ne – to neznamená vychovávať. Poskytnúť mu potrebné vecné veci alebo ho poučovať slovami – to neznamená vychovávať. Deti nepotrebujú vzdelanie. Potrebujú lásku.

Počujete túto otázku tak často, ako ja? Deti so mnou chcú líhať každý večer, pretože chcú stráviť čas s mamičkou. To je moja nová obľúbená veta. Prečo? Poviem vám to. Našim deťom je 10, 7 a pol, 6 a 4 roky. Viete, že náš sedemročný syn sa ma pýta každý večer, kedy ho prídem uspať?

“Mamička, ľahneš si ku mne?”

A je mi smutno, keď si spomeniem, že väčšinu večerov som odpovedala:

“Len na chvíľočku, zlatko. Musím sa pozrieť, či tvoji bračekovia a sestričky spa. Musím upratať kuchyňu. Musím robiť na pracovných úlohách. Budeme s tatkom večerať. ”

Nech je dôvod akýkoľvek, všetci hovoríme to isté:

“Len na chvíľočku. Mám iné, dôležitejšie veci. ”

Viem, viem, nemôžeme s ním preležať celý večer. Dieťa na to bude čakať, rovnako ako všetky deti.

“Podáš prst – budú chcieť celú ruku”: myslíme si, že si ľahneme na 5 minút, chcú 20. Ležíme 20 minút, chcú 40.

No … a viete, čo sa stalo?

Pred niekoľkými rokmi zomrel v spánku kamarát našej rodiny. O týždeň neskôr, v inom meste zomrel sedemročný chlapec nečakane pri hraní na dvore. Ťažko sa mi o tom premýšľa, hovorí a píše.

Teraz, keď ma syn prosí: “Mami, ľahni si so mnou” – je to najlepšia vec, ktorá sa mi môže večer stáť. Pretože počujem tie detaily, ktoré 7-ročné deti už svojim matkám nepovedia.

“… povedal mi, že som bol dnes milý. To je super, však, mami? ”

“Dnes sme mali kontroln-u prácu z matematiky a ja som dostal najväčší počet bodov!! Vidíš, mami! Učil som sa a dokázal som to! ”

“Cnie sa mi po našom psíkovi. Kedy myslíš, že by sme mohli mať iného? ”

“Mami, pamätáš, ako si mi povedala, že pri úlohach by som mal pomáhať svojmu mladšiemu bratovi, keď mu to nejde. Pomohol som mu. Bežal som za ním, ako mi povedal otec.

Dokonca som mu povedal, že to dokáže. Povedal, že ho z behu bolí brucho, a ja som mu povedal, že ak chce, môže bežať pomalšie a ja pobežím s ním, aj keď bežať pomaly je NAOZAJ nudné, mami! ”

To všetko sa stane, keď odložíme všetky zbytočné starosti. To všetko sa stane, keď zabudneme na všetky veci, ktoré by sme mali alebo chceli urobiť.

Moja babička mi povedala, aby som si užívala deti, kým nás potrebujú. Povedala tiež, že nevie, prečo ľudia rodia deti, keď s nimi úplne nechcú tráviť čas. Povedala, že rada vychováva svoje deti a vie, že ja to urobím tiež tak.

Moji rodičia a rodičia môjho manžela nám stále pripomínajú, že naše deti s nami nebudú chcieť tráviť toľko času. Táto myšlienka mi ničí srdce!

Ale dnes ešte nie je ten deň! Dnes si ešte ľahnem s naším dieťaťom, keď ma o to požiada, a so všetkými štyrmi našimi deťmi si zaspievame ich obľúbené pesničky.

Kiež by som mohla ku každému z našich večerov pridať iba 10 minút, kedy strácame trpezlivosť a únava je na hranici, ďalších 10 minút, kedy som šťastná, že je strávim s našimi deťmi. Vypočuť ich, podporiť ich a vždy im opakovať:

“Dnes a práve teraz – si pre mňa najdôležitejšie!”

A viete čo? Za desať rokov sa tieto slová vráti, až môjmu synovi bude 17 rokov a ja ho poprosím, aby sa zastavil a len tak sa MNOU pár minút posedel … a on to urobí.