Teória Spätného Času: Čo ak by sme mohli vidieť budúcnosť a minulosť zároveň?

Čo je Teória Dvojitého Času?

Vedci dlho predpokladali, že čas plynie jednosmerne – z minulosti do budúcnosti. Je to spôsob, akým vnímame každodenné udalosti. No nová teória naznačuje, že čas by mohol plynúť oboma smermi súčasne, len si to neuvedomujeme.

Základ je v kvantovej fyzike, kde sa niektoré častice môžu správať nepredvídateľne a dokonca aj „cestovať“ časom. Ak by takáto vlastnosť platila pre väčšie časti hmoty, náš koncept príčiny a následku by sa úplne rozpadol.

Ako by to vyzeralo v bežnom živote?

Zaujímavosťou je, že spätný čas by sa nám mohol javiť ako rôzne zážitky, ktoré sme už prežili. Niekedy, keď máme pocit déjà vu, že niečo už poznáme alebo sme to zažili, môže byť tento pocit teoreticky dôsledkom toho, že zachytávame udalosti, ktoré sa odohrávajú v opačnom smere času.

Predstav si, že vidíš ľudí, ktorí sa pohybujú po ulici, ale niekde hlboko vo svojej mysli cítiš, že všetko sa deje už „druhýkrát.“

Aký by bol dopad na náš život?

Ak by sa teória spätného času dokázala, znamenalo by to, že niektoré udalosti môžu ovplyvňovať súčasnosť, ale aj budúcnosť – v oboch smeroch. Mohli by sme dokonca vidieť svoje minulé chyby ešte skôr, než sa stanú. Taktiež by mohlo dôjsť k tomu, že náš mozog zachytí kúsky budúcnosti, ktoré nám pomôžu vyhnúť sa zlým rozhodnutiam, alebo pochopiť veci, ktoré sa ešte len udejú.

Teória „spätného času“ alebo predstava, že čas môže plynúť opačne, je zatiaľ viac v oblasti teoretickej fyziky a filozofie než v reálnom dôkaze. Existujú určité základné myšlienky a experimenty, ktoré podnecujú podobné úvahy, ale zatiaľ sa nič také nepodarilo priamo potvrdiť.

Je to teda fascinujúca teória, ale nemáme ešte dôkazy, ktoré by ju podporili v rámci bežnej reality. Pozrime sa však na pár myšlienok, ktoré za tým stoja:

1. Kvantová fyzika a symetria času: Na subatomárnej úrovni, kde sa študujú častice, niektoré fyzikálne zákony skutočne umožňujú, aby sa procesy mohli odohrať aj opačne, teda „späť v čase.“ Napríklad v kvantovej elektrodynamike existuje jav, kde častice môžu „cestovať“ v oboch smeroch času – ide o tzv. časovú symetriu.
2. Entropia a šípka času: Zatiaľ čo v kvantovej mechanike môžu niektoré procesy plynúť obojstranne, v bežnom svete existuje tzv. šípka času, ktorú určuje entropia – alebo chaos. To znamená, že čas sa vždy zdá plynúť len jedným smerom, od menej chaotických stavov k chaotickejším. Napríklad, ak rozbijeme vázu, entropia nám bráni v tom, aby sa sama „vrátila“ do pôvodného tvaru. Tento koncept zatiaľ obmedzuje myšlienku dvojitého času na úroveň teórie, pretože v našom svete nepozorujeme procesy, ktoré by išli opačne.
3. Výskum „časovej interferencie“: Vedci robili pokusy so subatomárnymi časticami a interferenčnými vzormi, ktoré naznačujú, že častice môžu „ovplyvniť“ výsledok experimentu ešte predtým, než sú naozaj pozorované. Tento koncept je základom myšlienky, že budúce udalosti by mohli spätne ovplyvňovať minulosť – ale aj tieto pokusy zatiaľ nie sú dôkazom, len podnetom na diskusiu o tom, ako vlastne čas funguje na najmenšej úrovni.
4. Hypotetická teória tzv. „červích dier“ v čase: Známy fyzik Kip Thorne a ďalší teoretickí fyzici predpovedajú, že cestovanie časom by mohlo byť teoreticky možné cez tzv. červie diery – mosty v časopriestore, ktoré by umožnili pohyb medzi rôznymi časmi a miestami. No zatiaľ nie je dokázané, že takéto červie diery vôbec existujú, a už vôbec nie, že by cez ne bolo možné posúvať sa späť alebo vpred v čase.

Celkovo teda teória dvojitého času je fascinujúca a do istej miery podporená hypotetickými a kvantovými úvahami, no stále patrí do oblasti teórie.

Je to však koncept, ktorý by mohol jedného dňa zmeniť náš pohľad na čas, ak by sa podarilo dokázať, že je realizovateľný. Zatiaľ nám však bežná fyzika nepovoľuje zažiť „spätný“ alebo „dvojitý“ čas tak, ako ho vnímame v sci-fi.