Žena sa spýtala, prečo žiadne zo 100 detí v sirotinci neplakalo, a odpoveď, ktorú počula… ju bude prenasledovať navždy.

Žena sa spýtala, prečo žiadne zo 100 detí v sirotinci neplakalo, a odpoveď, ktorú počula… ju bude prenasledovať navždy.

9 apríla, 2025 0 Od Redakcia

Dana si pamätá na moment, keď sľúbila Louellu, že „kedykoľvek ma budeš potrebovať, vždy tu budem pre teba. „Bolo to pred niekoľkými týždňami. Išla do postieľky v nádeji, že upokojím jej plač a kričanie kvôli prerezávaniu zúbkov.“

Bola som tam uprostred horúceho, únavného dňa a spomenula som si na sľub, ktorý som jej dala. Jeden z prvých prípadov, keď sme s manželom Mattom opustili Louellu, bolo ísť na náboženský koncert.

V tú noc sa misionár podelil o svoj príbeh. Bol to príbeh, ktorý sa mi uhniezdil v srdci a bude ma navždy prenasledovať. Moment, ktorý ma urobil 100-krát krehkejšou, než som doteraz bola. Tento misionár odišiel do sirotinca v Ugande. V minulosti bol na mnohých ďalších, ale toto bolo iné. Len čo prešiel dverami, ocitol sa pred viac ako 100 malými postieľkami plnými bábätiek.

S prekvapením a úžasom si všimol, že jediný zvuk, ktorý počuje, je ticho. Ticho, ktoré vôbec nebolo odôvodnené prítomnosťou toľkých bábätiek v priestore. Obrátil sa k svojej hostiteľke a spýtal sa jej, prečo je sirotinec taký tichý. Jej odpoveď je niečo, na čo nikdy v živote nezabudnem.

Pozrela sa naňho a povedala: „Asi po týždni, keď tu deti boli a kričali a plakali nespočetné množstvo hodín, konečne prestali, keď si uvedomili, že k nim nikto nepríde…“ Prestanú plakať, keď si uvedomia, že k nim nikto nepríde. Nie za 10 minút, nie za 4 hodiny, možno nikdy…

Desivé. Moje srdce sa zlomilo. V tej chvíli som v sebe pocítil túžbu, strach… Dala som si sľub. Keď sme sa v tú noc vrátili domov, Louella spala vo svojej postieľke. Pozrela som sa na ňu a sľúbila som jej to. Bez ohľadu na to, kedykoľvek ma bude potrebovať a zavolá, vždy budem pri nej.

Vždy. Keď o druhej v noci zúfalo plače, pribehnem. Keď sa zraní, keď jej bude smutno, budem tam. Vždy tu budem, aby som ju podržala a ukázala jej, že nie je sama. Ukážem jej, že občas cez naše slzy a sklamania je v poriadku plakať a je v poriadku cítiť.

Že s manželom budeme vždy po jej boku, kedykoľvek nás bude potrebovať.“