Na Štedrý večer si všimnite jednu vec pri vianočnom stole: Naše babičky verili, že môže prezradiť, aký bude váš nasledujúci rok!

Vianoce neboli pre našich predkov iba sviatkami dobrého jedla a rodinných stretnutí. Štedrý večer považovali za jeden z najtajomnejších okamihov celého roka. Verili, že aj celkom obyčajné veci pri sviatočnom stole môžu naznačiť, čo rodinu čaká v nasledujúcich mesiacoch. Jeden zo starých zvykov dnes pozná už len málokto.

Spomínate si ešte na Vianoce u babičky? Na vôňu kapustnice, čerstvo upečených koláčov, svetlo sviečok a slávnostne prestretý stôl?

Možno ste si ako deti všimli, že babička pred večerou položila niečo pod obrus, starostlivo rozkrojila jablko alebo dávala pozor, aby počas večere nikto zbytočne nevstával.

Vtedy sme tomu možno neprikladali veľký význam. Pre našich predkov však mali tieto drobnosti hlbokú symboliku.

Tajomstvo sa ukrývalo priamo uprostred stola

Jedným z najzaujímavejších vianočných zvykov bolo pozorovanie horiacej sviečky.

V niektorých slovenských domácnostiach sa verilo, že plameň sviečky dokáže symbolicky naznačiť, aký rok čaká rodinu.

Ak horel pokojne a rovnomerne, považovalo sa to za priaznivé znamenie. Predstavoval pokoj, rodinnú súdržnosť a nádej na šťastný rok.

Ak plameň neustále nepokojne tancoval alebo sviečka nečakane zhasla, naši predkovia v tom niekedy videli varovanie.

Podľa ďalšieho starého zvyku sa sledoval dokonca aj smer dymu po sfúknutí sviečky.

Dnes vieme, že správanie plameňa ovplyvňuje predovšetkým prúdenie vzduchu, kvalita knôtu a ďalšie fyzikálne okolnosti. V minulosti však ľudia podobným javom pripisovali tajomný význam.

Prečo babička nikdy nezabudla na jablko?

Ďalším zvykom bolo rozkrojenie jablka.

Nie však hocijako. Jablko sa malo prekrojiť priečne, aby sa ukázal tvar jadrovníka.

Ak sa uprostred objavila krásna päťcípa hviezdička, rodina sa tešila. Podľa ľudovej povery mala symbolizovať zdravie, šťastie a dobrý nasledujúci rok.

Ak jadrovník pripomínal krížik, niektorí predkovia ho považovali za nepriaznivé znamenie.

Jablko sa potom rozdelilo medzi členov rodiny. Každý dostal svoj kúsok, pretože všetci mali aj v nasledujúcom roku držať spolu.

A práve v tomto jednoduchom geste sa skrývalo jedno z najkrajších posolstiev slovenských Vianoc.

Pod obrus sa ukrývalo niečo, čo malo privolať peniaze

Možno tento zvyk dodržiavate dodnes.

Pod štedrovečerný obrus sa v mnohých rodinách vkladala minca alebo šupina z kapra.

Naši predkovia verili, že tieto predmety symbolizujú hojnosť a finančné zabezpečenie rodiny.

Niekde si ľudia šupinu po večeri odložili do peňaženky a nosili ju tam až do ďalších Vianoc.

Nešlo o skutočný spôsob, ako získať bohatstvo, ale o symbolické želanie, aby v domácnosti nechýbali peniaze, jedlo ani spokojnosť.

Prečo sa od štedrovečerného stola nesmelo vstávať?

V mnohých domácnostiach platilo zvláštne pravidlo.

Keď sa rodina posadila k štedrovečernej večeri, nikto nemal bezdôvodne odchádzať od stola.

Verilo sa, že rodina, ktorá zostane počas večere spolu, bude držať pokope aj počas nasledujúceho roka.

Gazdiná preto často pripravila všetko potrebné ešte pred začiatkom večere.

Niektoré rodiny dokonca obväzovali nohy stola železnou reťazou.

Jej spojené oká predstavovali pevné rodinné putá, ktoré sa nemali pretrhnúť.

Jeden prázdny tanier mal mimoriadny význam

Na niektorých štedrovečerných stoloch sa objavoval aj tanier navyše.

Niekde bol určený pre nečakaného hosťa či pocestného. Inde symbolicky pripomínal členov rodiny, ktorí už nemohli sedieť pri spoločnom stole.

Práve tento zvyk patrí medzi najdojímavejšie vianočné tradície.

Pripomína, že Vianoce nie sú len o tých, ktorí s nami práve sedia, ale aj o ľuďoch, ktorí zostávajú v našich spomienkach.

Čo teda podľa starých povier prezrádzal Štedrý večer?

Naši predkovia vnímali vianočný stôl ako symbol celej domácnosti.

Pokojný plameň predstavoval harmóniu, jablková hviezdička zdravie, minca hojnosť a spoločné sedenie rodinnú súdržnosť.

Každý predmet mal svoj význam a každé gesto vyjadrovalo nádej, že nasledujúci rok bude lepší.

Samozrejme, žiadna z týchto povier nedokáže predpovedať budúcnosť. Ich skutočná hodnota spočíva v tradíciách, rodinných spomienkach a pocite spolupatričnosti.

Možno práve tento rok stojí za to obnoviť jeden starý zvyk

Nemusíte veriť na veštenie ani na tajomné znamenia.

Stačí, ak si počas Štedrého večera zapálite sviečku, rozkrojíte jablko alebo si spomeniete na niekoho, kto kedysi sedával pri vašom stole.

Možno vám práve vtedy napadne, že naše babičky vedeli niečo, na čo v dnešnom uponáhľanom svete často zabúdame.

Najväčším vianočným bohatstvom nie je to, čo máme pod stromčekom, ale ľudia, s ktorými môžeme sedieť pri jednom stole.

A ak už niektorí z nich nie sú medzi nami, ich miesto v našich spomienkach zostáva.

Pamätáte si, aké vianočné zvyky dodržiavala vaša babička? Dávali ste pod obrus peniaze, krájali jablko alebo ste pozorovali plameň sviečky?

Napíšte nám do komentárov. Možno práve váš rodinný zvyk pozná dnes už len málokto.