Rozdávala letáky, aby vychovala svoje dieťa. Neuveríte, kde je dnes!

Som Katerina, mám 48 rokov a dcéru, ktorá má teraz 12 rokov. S jej otcom sme sa rozviedli, keď mala dcéra dva roky. Veľmi skoro sa znovu oženil (so svojou milenkou) a zabudol, že má dieťa. Aj keď mal deti s novou manželkou, našu dcéru si bral len zriedka, no a o výživnom tiež ani zmienka.

Okrem ľahostajnosti a bolesti po sebe zanechal aj veľké dlhy.

Vyhrnula som si rukávy a zistila, čo sa dá robiť. Dokončila som celú strednú školu, pretože sme sa s manželom poznali od detstva a ja som sa ubezpečovala, že kým bude študovať a pracovať, on bude udržiavať našu domácnosť a ja budem vychovávať naše deti. Obrovská chyba.

Obrovská chyba, pretože on mal svoje štúdium, svoje peniaze a nehovorím, čo som mala ja…prínos matky do domácnosti nie je odmeňovaný a tak aj keď sa obaja dohodnú, t. j. matka nepracuje, aby sa mohla starať o deti, bremeno je pri rozchode len na nej.

Vyhrnula som si rukávy, neviem ako, nepýtajte sa ma, kde som našla silu ani sama neviem a tak kým bolo dieťa v škôlke, rozdávala som letáky. V snehu, v daždi, vo vetre, v horúčave. Na Veľkú noc som pozorovala ľudí ako odchádzajú do svojich domov. Stála som v daždi, kým som nerozdala všetky letáky aby som neprišla o výplatu.

Po roku práce na letákoch som prevzala aj dva bytové domy na upratovanie a popoludní som sa prihlásila na večernú školu, aby som získala maturitu a dieťa som mala vonku na stoličke, kým som neskončila.

Veľakrát som si sadla na stoličku k ostatným spolužiakom a dieťa spalo, pretože niektoré hodiny končili neskoro.

Skončila som školu, získala diplom a začala som pracovať na 4 hodiny ako sekretárka v malom podniku a poobede som roznášala letáky. Pomaly som sa oťukala a na začiatku som dostala zmluvu v banke. V priebehu rokov som sa naučila pracovať, rozvíjala som sa, nastúpila som na Open University a dnes som vďaka tvrdej práci a potu vedúcim pracovníkom a dostávam veľmi dobrý plat.

Som hrdá na to, že som to dokázala a chcem sa poďakovať svojej dcére, pretože vďaka nej som sa dnes dostala až sem.

A vždy, keď vidím dieťa na semafore rozdávať letáky, nevezmem si jeden, ale desať. Lebo aj ja som tam bola a ľudia niekedy nielenže nebrali, ale aj zvyšok hodili na zem alebo mi nadávali. Keď som mala dieťa v ruke, kričali, lebo som ho mala na ulici, pričom som ho nemala kam dať a už som sa cítila dosť previnilo.

Deti sú motiváciou, sú silou osamelého rodiča.

Mnohí rodičia nevedia, že práve dieťa im dá silu urobiť všetko len kvôli nemu. Naučila som sa, že ak ste sa naučili bojovať, NIKDY neprehráte.

Zdieľajte tento príbeh aj so svojimi priateľmi …