Dieťa išlo za múdrym mužom, aby ho požiadalo o radu. Odpoveď múdreho muža? Na nezaplatenie!
27 novembra, 2022Existuje starý príbeh o dieťati, ktoré išlo požiadať múdreho muža o pomoc….
„Prišiel som, pane, pretože sa cítim taký bezvýznamný, že sa mi nechce nič robiť. Hovoria mi, že za nič nestojím, že nič nerobím správne, že som nešikovný a hlúpy.
Ako sa môžem zlepšiť? Čo môžem urobiť, aby si ma viac vážili?“
Muž bez toho, aby sa naňho pozrel, povedal:
„Je mi to ľúto, chlapče. Nemôžem ti pomôcť, pretože najprv musím vyriešiť svoj vlastný problém. Potom možno…“ a po odmlke pokračoval: „Ak mi chceš pomôcť, možno rýchlo vyriešim svoj problém a potom budem môcť pomôcť aj ja tebe.“
„Ε …; S radosťou pane,“ povedal mladík váhavo, pretože cítil, že ho opäť podceňujú a jeho potreby delegujú.
„Dobre,“ pokračoval učiteľ. Zložil si prsteň, ktorý nosil na ľavej ruke, podal ho chlapcovi a povedal: „Vezmi si koňa, ktorý je tam vonku a bež na trh. Musím tento prsteň predať, aby som zaplatil dlh. Je potrebné získať zaň čo najviac peňazí.
A v žiadnom prípade neakceptuj menej ako zlatú mincu. Choď a príď so zlatou mincou čo najrýchlejšie.“ Mladík si vzal prsteň a odišiel. Keď dorazil na trhovisko, začal prsteň ponúkať kupcom, ktorí si ho so záujmom prezerali, kým mladík nepovedal, čo zaň žiada.
Keď chlapec povedal „zlatá minca“, niektorí sa smiali, iní sa mu otočili chrbtom a len jeden starý muž sa zdal byť natoľko láskavý, že si dal námahu vysvetliť, že zlatá minca je za prsteň príliš veľa. Jeden z nich mu chcel pomôcť a ponúkol mu striebornú mincu a bachyňu, ale mladík bol poučený, že nesmie prijať nič menšie ako zlatú mincu, a tak ponuku odmietol.
Keď sa pokúsil predať šperk každému, koho cestou na trh stretol a muselo ich byť viac ako sto, priznal svoj neúspech, nasadol na koňa a odišiel späť. Ako veľmi si mladík želal, aby mal zlatú mincu, ktorú by mohol dať pánovi a zachrániť ho tak od problémov. Potom by aj on dostal radu a pomoc učiteľa. Vošiel do komory.
„Pane,“ povedal, „je mi to ľúto. Je pre mňa nemožné, aby som to zvládol. Možno by som mohol dostať dva alebo tri strieborné, ale myslím, že nikoho nemôžem oklamať, pokiaľ ide o skutočnú hodnotu prsteňa.“ „To, čo si povedal, je veľmi dôležité, môj mladý priateľ,“ odpovedal majster s úsmevom. „Najprv musíme zistiť skutočnú hodnotu prsteňa.
Znovu si sadni na koňa a choď ku klenotníkovi. Kto iný to bude vedieť lepšie? Povedzte mu, že ho chceš predať a spýtaj sa ho, koľko zaň môžeš dostať. Ale nepredávaj ho za to, čo ponúka. Vráť sa s prsteňom.“
Mladík nasadol na koňa a opäť odišiel.
Klenotník si prsteň prezrel pri svetle sviečky, pozrel sa naň poriadne, odvážil ho a potom povedal chlapcovi: „Povedz pánovi, chlapče, že ak ho chce hneď predať, nemôžem mu dať za prsteň viac ako päťdesiatosem zlatých.“
„Päťdesiatosem zlatých?“ zvolal chlapec.
„Áno,“ odpovedal klenotník. „Samozrejme, s trochou trpezlivosti by sme mohli získať asi sedemdesiat zlatých, ale ak je to naliehavé…?“ Mladík sa rozrušene rozbehol do domu pána, aby mu povedal pravdu. „Sadni si,“ povedal učiteľ po tom, čo si ho vypočul. „Aj ty si ako tento prsteň. Vzácny a jedinečný klenot.
A preto ťa musí oceniť skutočný odborník. Prečo vo svojom živote chodíš a žiadaš, aby všetci ocenili tvoju skutočnú hodnotu?“
A s týmito slovami si nasadil prsteň späť na malíček ľavej ruky.
Podeľte sa o tento krásny príbeh aj s ostatnými na Facebooku.