Učiteľka vôbec nemala rada jedného zo svojich žiakov, kým sa nedozvedela jeho tragické tajomstvo…

Učiteľka vôbec nemala rada jedného zo svojich žiakov, kým sa nedozvedela jeho tragické tajomstvo…

9 septembra, 2023 0 Od Redakcia

Pred mnohými rokmi v jednej základnej škole na americkom vidieku pôsobila učiteľka. Volala sa pani Thompsonová.
V prvý deň nového školského roka sa postavila pred piatakov, predstavila sa im a potom im povedala veľkú lož. Ako väčšina ostatných učiteľov sa pozrela na svojich študentov a povedala im, že ich bude mať rada a bude sa o nich starať rovnako.

To však nebolo možné, pretože v prvom rade sedel malý chlapec Teddy Stallard.

Pani Thompsonová si Teddyho všimla už minulý rok a veľmi sa jej nepáčil. Nehral sa s ostatnými deťmi, nezúčastňoval sa na vyučovaní, jeho oblečenie bolo stále špinavé a určite sa nekúpal tak často, ako by mal. Teddy bol dieťa, ktoré sa jej nepáčilo, kedykoľvek ho videla, takže si vychutnávala chvíle, keď mu červeným perom robila v zošitoch obrovské X, škrtala chyby alebo známkovala domáce úlohy päťkou.

V škole, kde pani Thompsonová učila, sa od nej vyžadovalo, aby preverovala všetky deti v triede. Dokonca aj malého Teddyho. Keď teda otvorila jeho spisy, čakalo ju veľké prekvapenie.

Učiteľka, ktorá mala Teddyho v prvej triede, o ňom písala:

„Teddy je úžasné dieťa, ktoré sa usmieva. Je organizovaný, učenlivý a dobre vychovaný. Je inšpiráciou pre deti vo svojom okolí.“

Učiteľka, ktorá mala Teddyho v druhej triede, napísala:

„Je to výborný študent, spolužiaci ho majú veľmi radi, ale zdá sa, že sa veľmi trápi, pretože jeho matka je nevyliečiteľne chorá a život doma musí byť pre neho veľmi ťažký.“

Učiteľka, ktorá ho učila v tretej triede, napísala:

„Smrť jeho matky si na ňom vybrala daň. Snaží sa robiť všetko, čo je v jeho silách, ale jeho otec oňho neprejavuje veľký záujem. Zlá domáca situácia ho čoskoro postihne, ak sa niečo rýchlo nezmení.“

Teddyho učiteľka štvrtej triedy napísala:

„Teddy to vzdal a o školu nejaví záujem. Nemá veľa kamarátov a často spí v triede.“

Pani Thompsonová si uvedomila problém a zahanbila sa. Ešte horšie sa cítila, keď jej všetci žiaci priniesli vianočné darčeky zabalené v trblietavých obaloch a s krásnymi stužkami. Všetci okrem Teddyho. Jeho vlastný darček bol nešikovne zabalený v špinavom hnedom papieri, ktorý bol predtým pravdepodobne taškou na potraviny.

Pani Thompsonová mala problém ju otvoriť. Väčšina detí sa smiala, keď vytiahla náramok, ktorý sám vyrobil zo šnúrok a kamienkov, a otvorenú, z polovice naplnenú fľaštičku parfumu. Vstala zo svojho miesta a náhle zastavila detský smiech, keď nahlas zakričala, ako veľmi sa jej páči jeho darček.

Potom si nasadila náramok a použila trochu parfumu. Teddy bol posledný, kto v ten deň opustil triedu. Na odchode sa obrátil k učiteľke a smutným hlasom povedal: „Dnes smrdíte ako moja mama, pani učiteľka!“ Pani Thompsonová v ten deň veľa plakala. Odvtedy prestala deti učiť čítať, písať a počítať. Namiesto toho ich začala učiť.

Mala rada všetky deti, ale malému Teddymu venovala osobitnú pozornosť. Zakaždým, keď mu pomáhala pri vyučovaní, jeho myseľ akoby ožila. Čím viac ho povzbudzovala, tým rýchlejšie odpovedal na jej otázky. Do konca roka sa Teddy stal jedným z najinteligentnejších detí v triede a napriek jej klamstvu, že má rada všetky deti rovnako, bol Teddy teraz oficiálne jej obľúbencom.

Nasledujúci rok pani Thompsonová opäť prevzala piatu triedu a Teddyho videla len o prestávke. Jedného dňa, ku koncu roka, našla pod vchodovými dverami lístok. Na lístku bol Teddyho podpis a stálo na ňom: „Stále ste najlepšia učiteľka, akú som kedy v živote mal.“

O šesť rokov neskôr dostala pani Thompsonová ďalší list, tentoraz poštou.

Bol to opäť Teddy a napísal jej, že skončil tretí v triede na strednej škole, ale ona je stále najlepšia učiteľka, akú kedy v živote mal.

O štyri roky neskôr dostala od Teddyho ďalší list.

Napísal jej, že na vysokej škole je to ťažké, ale čoskoro dostane titul a bude mať dobré hodnotenie. V závere listu napísal, že je stále najlepšou a najláskavejšou učiteľkou, akú kedy mal.

O ďalšie štyri roky neskôr sa v poštovej schránke pani Thompsonovej objavil ďalší list od Teddyho.

Napísal jej, že po získaní titulu sa rozhodol pokračovať v štúdiu. V závere listu napísal, že zostáva jeho najlepšou a najobľúbenejšou učiteľkou. Tentoraz sa však podpísal pod iné meno: Dr. Theodore F. Stallard.

Príbeh sa tu nekončí. Pani Thompsonová dostala na jar od Teddyho ďalší list. Povedal jej, že si našiel dievča a že sa s ňou ožení. Povedal jej, že jeho otec pred niekoľkými rokmi zomrel a zaujímalo ho, či by mohla sedieť na mieste, kde sedí ženíchova matka. Samozrejme, že áno.

Na svadbu išla s náramkom z kameňov, ktorý jej Teddy daroval a s parfumom, ktorý mu pripomínal jeho matku. Vo chvíli, keď ju doktor Stallard objal, zašepkal jej do ucha: „Ďakujem vám, pani Thompsonová, že vo mňa veríte. Veľmi vám ďakujem, že som sa cítil dôležitý a ukázali ste mi, že môžem niečo zmeniť.“

Pani Thompsonová so slzami v očiach odpovedala: „Teddy, robíš veľkú chybu. Práve ty si ma naučil, že môžem niečo zmeniť. Nevedela som, ako učiť svojich študentov, kým som nestretla teba.“

Pomôžte šíriť krásne posolstvo zdieľaním tohto článku so svojimi priateľmi. Snažte sa nesúdiť podľa obalu a nikdy, nikdy nepodceňujte silu, ktorú máte a ktorá môže zmeniť životy ľudí okolo vás.