Chcel sa psa zbaviť, pretože si myslel, že by mohol ublížiť jeho dcére. Ale prečítajte si, čo sa stalo…

Niekedy je ťažké prekonať naše negatívne predsudky o človeku. Dokonca aj o psovi. Niečo podobné sa stalo aj Gregovi Haydenovi, keď prvýkrát stretol psa ženy, s ktorou sa oženil. Od prvej chvíle sa mu ten pes nepáčil. Prečo? Nemal na to dôvod, jednoducho to tak cítil.

Ale ani Zack, ktorý je krížencom pitbulla a labradora, nevyzeral nadšene, keď Hayden prvýkrát vstúpil do domu. Pocity boli očividne vzájomné. Dnes sa Hayden delí o zvyšok príbehu. Príbeh, ktorý ukazuje, že okolnosti môžu veľmi ľahko zmeniť ľudské srdcia. Ale aj zvieratá.

„S manželkou máme dvoch psov. Mali sme ich ešte pred svadbou a po svadbe sme si ich vzali so sebou do nášho nového domova. Manželkin pes bol kríženec pitbulla a labradora a volal sa Zach. Vždy ma nenávidel. Keď sa nám narodila dcéra, povedal som svojej žene:

„Ak sa priblíži k našej dcére, je preč.“

Dcérku sme priviezli domov umiestnenú v autosedačke. Oba psy sa k nej priblížili, očuchali ju, olízali a potom začali rytmicky vrtieť chvostom.

Zach sa však od nej nechcel vzdialiť. Musel som ho od nej odtiahnuť, pretože ju neprestal olizovať. Od toho dňa sa Zack stal ochrancom mojej dcéry. Vždy, keď sme dievčatko položili na zem a prikryli dekou, Zack si vždy ľahol vedľa nej a jednu nohu mal v deke.

Bolo zrejmé, že ju veľmi miluje. Keď naše dievčatko vyrástlo, vždy s ňou chodil spať a spával vedľa nej. Keď sa dievčatko ráno zobudilo, Zach na ňu počkal na schodoch a išiel s ňou do kuchyne. Vždy nejako vedel, kedy sa naša dcéra zobudí. Stále som neprišiel na to, ako to urobil.

Všetko išlo pekne až do chvíle, keď pred niekoľkými týždňami susedove deti niečim kŕmili Zacha. Bol to jeden z najhorších dní môjho života.

Keď som videl, ako sa s ním moja dcéra lúči plačúc na podlahe v kuchyni a moja žena vzlyká, zrútil som sa. O ôsmej večer moja dcéra vyšla po schodoch, aby si ľahla do postele. V tej chvíli sme si všetci traja uvedomili, čo sa stane.

Po dlhých piatich rokoch sa chystala ísť do svojej spálne bez Zacha. Otočila sa a s hrôzou a panikou sa pozrela na matku. Potom sa stalo niečo, na čo nikdy v živote nezabudnem. Môj vlastný pes Sam, ktorý tiež zbožňoval moju dcéru, vstal, podišiel k nej a štuchol ju hlavou.

Postavil sa jednou nohou na schody, zdvihol malú hlavičku a pozrel sa jej do očí. Spolu prešli k posteli a ľahli si vedľa seba. V tú noc moja dcéra zaspala, pevne držiac Samov krk. Nasledujúcich šesť rokov, až do svojej smrti, Sam každý večer čakal na moju dcéru na schodoch, aby mohli ísť spolu spať.“

Podeľte sa o tento krásny príbeh aj s ostatnými.