List otca dcére: „Prídi ku mne častejšie, kým som stále tu“…

List otca svojej dcére:

Nikto nie je nesmrteľný. Dokonca ani naši rodičia. Pokiaľ sú nablízku, máme tendenciu ich ignorovať. Považujeme ich za samozrejmosť. Túto situáciu je však ľahké zmeniť, ale veľmi ťažké si na ňu zvyknúť.

Čas prejde, dcéra moja a keď odídem, v dome zavládne ticho, príde chlad, mráz, hoci je leto…

Budeš sa snažiť vrátiť čas a spomienky malého dievčatka budú túžiť po mojom objatí… Budeš si pamätať, ako veľmi som ťa miloval…

Prídeš znova do nášho domu, ale nikto ti neotvorí dvere, len topoľ ťa bude vítať a ty budeš počuť tichý šuchot jeho listov…

Dnes nemáš čas, ja viem.
Chce sa mi plakať. Uplynie čas a zavládne ticho. Budeš na mňa spomínať s úsmevom a slzou v oku.

Vracaj sa dievčatko moje, častejšie… teraz, keď som ešte tu a nezabudni, že ťa mám veľmi rád…

Zdieľajte tento krásny príspevok aj so svojimi priateľmi a rodinou.❤️