„Naša matka opustila nášho zmrzačeného otca kvôli inému mužovi a teraz nám berie všetky peniaze.“

„Naša matka opustila nášho zmrzačeného otca kvôli inému mužovi a teraz nám berie všetky peniaze.“

19 augusta, 2024 0 Od Redakcia

Moja matka opustila môjho otca pred 38 rokmi a opustila aj nás, 4 bratov vo veku 3, 5, 8 a 10 rokov… Opustila nás a dala na adopciu ďalšiu sestru, ktorú sme mali 1,5 roka. Bolo nás päť súrodencov a zostali sme štyria. Náš otec mal nehodu a ochrnul a ona namiesto toho, aby si sadla a vychovávala nás a starala sa o manžela, nás všetkých opustila a odišla so svojím milencom a s ním dala našu malú sestričku na adopciu, aby mohla slobodne žiť.

Vychovával nás otec so starým otcom, pretože naša stará mama zomrela. Naša matka, odkedy odišla s týmto mužom, s ním tiež nezostala. Vystriedala veľa milencov, kým si nenašla jedného a nezaložila si rodinu. S otcom sa nikdy nerozviedli, hoci sa o to pokúšal, ale nikdy to nedotiahol do konca a tak to tak aj zostalo.

Keď porodila svoje ďalšie dve deti, zapísala ich na otcovo priezvisko a do našej rodinnej časti, keďže papierovo bola stále vydatá za môjho otca. Až teraz, keď otec zomrel, majú jej deti naše priezvisko a ona požiadala o vdovský dôchodok a podľa zákona má naň nárok, lebo sa vraj nikdy nerozviedli.

Ako môžem právne požiadať o zrušenie dôchodku a získať späť otcovo priezvisko od jej detí, keďže nie sú jeho? Podotýkam, že ich otec je tiež po smrti a nemôžeme urobiť uznanie otcovstva. Budem v celej veci konať právne a súdne, pretože je nespravodlivé, aby sa mala vdovský dôchodok, keďže ho opustila v najhoršom období jeho života so 4 deťmi. Celé tie roky dostávala vysoké prídavky na deti a živila z týchto peňazí svoje deti.

My, sme sa od nej nikdy nedočkali žiadnej pomoci. Teraz sme všetci vyrástli ako jej deti, máme rodiny a ich deti nosia naše priezvisko. Je to nespravodlivé voči môjmu otcovi, ktorý sa celý život trápil, aby nás vychovával z invalidného dôchodku, ktorý dostával. Čo sa týka našich tráum z detstva, ktoré prežili všetci súrodenci, stále nás bolia, hoci sme už všetci dosiahli vek nad 40 rokov.

Preto sa chcem v týchto veciach obrátiť na súd. Nechcem, aby jej deti nosili priezvisko nášho otca a chcem ju zbaviť vdovského dôchodku, na ktorý v skutočnosti nemá nárok. To je všetko, čo som musel povedať. Nechcem ísť ďalej… podrobne opísať, čo sme prežili, kým sme vyrástli, pretože tie spomienky stále veľmi bolia…