Muž svojej priateľke zaviazal oči a odviedol ju do ich bytu. Bola to obrovská chyba!

Milé gesto sa zmenilo na obrovskú katastrofu, na ktorú táto úbohá žena nikdy nezabudne. Minulý týždeň, v deň mojich narodenín, som počas obedňajšej prestávky neodolala pokušeniu a zjedla som dve veľké porcie fazuľovej polievky. Pri spätnom pohľade to pravdepodobne nebol dobrý nápad.

Myslela som si, že kým prídem domov, všetky nepríjemné následky fazule pominú. A to sa aj stalo. S úľavou som otvorila vchodové dvere. Doma na mňa vzrušene čakal manžel a oznámil mi, že má pre mňa veľké prekvapenie, potom mi zaviazal oči a odviedol ma k stoličke pri kuchynskom stole.

Sadla som si, ale keď som si chcela dať dole pásku z očí, zazvonil mu telefón. Musela som mu sľúbiť, že kým sa nevráti, pásku z očí si nezložím. Počula som jeho vzdialené kroky. Ako som tam tak sedela so zaviazanými očami, fazuľa, ktorú som zjedla, sa „rozhodla, že trochu popracuje“. V mojich útrobách vyvolávali nezastaviteľný plyn.

Keďže tlak bol neznesiteľný a manžel sa chystal von, jemne som sa posunula na jednu stranu stoličky a uvoľnila som sa. Bolo to však hrozné! S obrúskom v kolenách som začala okolo seba prudko rozháňať vzduch, potom som sa opäť naklonila a vypustila ďalšie tri delové gule.

Čo na to povedať, zbytočne som rozvírila vzduch, bol veľmi smradľavý. Počúvala som telefonický rozhovor v diaľke a „uvoľnila“ som sa bez výčitiek svedomia. Len čo som počula, ako sa manžel lúči s volajúcim, ovievala som sa obrúskom a ležérnym pohybom som si ho položila na kolená. Už som nebola napätá, cítila som sa dobre a snažila som sa tváriť aspoň zdanlivo nevinne.

Ako som to mohla urobiť?

Manžel mi povedal, s kým telefonuje, ospravedlnil sa, že zostal tak dlho a v tej chvíli mi stiahol šatku z očí!

Dvanásť hostí stálo okolo mňa, držali sa za nosy a hovorili súčasne:
Všetko najlepšie k narodeninám!

A potom som odpadla od hanby …