Pokladníčka chcela starú pani poučiť, ale tá ju dobre uzemnila…

Mladá pokladníčka znevažovala predchádzajúce generácie starých ľudí a všetko sa točilo okolo nich, ale jedna stará pani jej povedala niečo, čo ju zamrzelo! Nedávno som nakupovala v supermarkete, keď mi mladá pokladníčka poradila, aby som používala vlastné tašky, pretože plastové tašky nie sú šetrné k životnému prostrediu.

Ospravedlnila som sa a povedala som jej, že „za mojich čias sme nemali takéto veci. Pokladníčka odpovedala: „Problém, ktorý dnes máme, je, že vaša generácia sa nestarala dostatočne o ochranu životného prostredia pre budúce generácie“.

Zamyslela som sa a začala som pokladníčke rozprávať peknú historku o tom, ako to bolo za „našich čias“: Kedysi sme do obchodu nosili fľaše od mlieka, sódy a piva. Zo skladu ich odviezli späť do závodu, kde ich umyli, sterilizovali a znovu naplnili. Takto boli vždy recyklované. Ale naša generácia sa nestarala dostatočne o ochranu životného prostredia.

Chodili sme po schodoch, pretože vo všetkých obchodoch a kancelárskych budovách neboli eskalátory. Do obchodu sme chodili pešo, nesadali sme do „300-koňových áut“ zakaždým, keď sme mali niečo vybaviť dva bloky odtiaľto. Ale pani pokladníčka mala pravdu, v mojich časoch sa naša generácia nestarala dostatočne o ochranu životného prostredia.

Vtedy sme detské plienky prali, pretože ešte neexistovali jednorazové plienky. Oblečenie sa sušilo na šnúre na bielizeň, nie v prístroji na 240 V. Veternou a solárnou energiou sa sušili odevy aj za našich čias. Deti nosili oblečenie zdedené po svojich súrodencoch, nie vždy dostali úplne nové šaty. Ale pani pokladníčka mala pravdu, v mojich časoch sa naša generácia nestarala dostatočne o ochranu životného prostredia.

V tých časoch bol v každej domácnosti jeden televízor, nie jeden v každej izbe. V kuchyni sme varili jedlo ručne, pretože sme nemali elektrický stroj, ktorý by to všetko urobil za nás. Ak sme chceli poslať poštou krehký predmet, zabalili sme ho do starých novín, aby sme ho ochránili, nie do bublinkovej fólie.

Vtedy sme nepoužívali benzínové kosačky. Trávu sme kosili tlačenou kosačkou poháňanou ľudskou silou. Práca pre nás znamenala pohyb, takže sme nemuseli chodiť do telocviční behať na elektrických bežeckých pásoch. Ale pokladníčka mala pravdu, v mojich časoch sa naša generácia nestarala dostatočne o ochranu životného prostredia.

Keď sme boli smädní, pili sme z fontán, nekupovali sme si vodu v plastových fľašiach vždy, keď sme sa chceli napiť. Namiesto toho, aby sme si vždy kupovali nové perá, doplnili sme si atrament. Vymenili sme len čepeľ holiaceho strojčeka, nevyhodili sme celý holiaci strojček len preto, že čepeľ bola bez života. Ale v mojich časoch sme sa nestarali dostatočne o ochranu životného prostredia.

Vtedy ľudia chodili autobusom, deti jazdili do školy na bicykli alebo chodili pešo a nepoužívali svoju mamu ako 24-hodinovú taxislužbu. V miestnosti bola len jedna zásuvka. Nepotrebovali sme množstvo zásuviek na napájanie desiatok spotrebičov. A na nájdenie najbližšej pizzerie sme nepotrebovali počítačové prístroje a signály zo satelitov obiehajúcich vo vesmíre.

Nie je smutné, že súčasná generácia sa sťažuje na to, akí sme boli my starí ľudia plytvajúci?

Súhlasíte s touto dámou? Potom sa nezabudnite podeliť!