Včera som sa vracala domov so svojím synom Aronom, ktorý je pripútaný na invalidný vozík, keď sa zo zadnej časti autobusu ozval ženský hlas: „Prečo nevezmete dieťa mrzáka do auta…

Jedna z našich čitateliek nám poslala svoj príbeh, o ktorý by sme sa s vami radi podelili! Stalo sa to včera popoludní, keď som sa vracala domov od starej mamy so svojím postihnutým synom Aronom, ktorý je pripútaný na invalidný vozík. Autobus prišiel na zastávku a vodič, keď videl situáciu, otvoril dvere a prišiel mi pomôcť nastúpiť. Bol veľmi milý, trpezlivý a nápomocný.

Keď sme nastúpili, žena zo zadnej časti autobusu tichým, ale počuteľným hlasom povedala:  „Prečo si nevezieš svoje zmrzačené dieťa v aute, namiesto toho, aby si zdržiavala ostatných ľudí! Potom vstala a odišla z autobusu. Môžem dodať, že sme boli v autobuse za okamih. Nemyslím si, že sme jej zabrali toľko vzácneho času.

Takže tej „milej“ pani by som povedala, že bohužiaľ nie každý si môže dovoliť vlastniť auto. Bolo by to najjednoduchšie riešenie aj pre nás, pretože potom by sme sa vyhli takýmto situáciám a neboli by sme ponižovaní ľuďmi s nízkou úrovňou chápania, ako ste vy. Svoje dieťa vychovávam sama a máme veľa výdavkov.

Lieky, 3 sedenia týždenne u fyzioterapeuta, to sú ďalšie mesačné výdavky popri účtoch, ktoré znemožňujú kúpu a údržbu auta. Chcela by som vás poprosiť, aby ste sa nabudúce zamysleli nad tým, čo hovoríte o iných, skôr než začnete práskať bičom!

S úctou, matka dieťaťa so svalovou dystrofiou.

Ak považujete článok za dôležitý, zdieľajte ho aj s ostatnými.