Jedli sme z odpadkov, pretože nás opustil bývalý manžel. Keď ma po 7 rokoch stretol, skoro odpadol…

Som rozvedená a mám dve deti vo veku 15 a 17 rokov. Ich otec nás opustil, keď boli deti veľmi malé, kvôli inej žene a nikdy sa neukázal. Súd mu vymeral 300 eur výživného, nikdy sme nevideli ani euro, ani sa s chlapcami nekontaktoval. Nemala som silu ani peniaze, aby som za ním išla a tak som sa rozhodla, že zostanem len ja a deti.

Dostali sme sa do zúfalej situácie, keď ma po šiestich mesiacoch vyhodili z práce a ja som mala doslova nulový príjem. Dostávala som jedlo zo sociálnej výdajne a z kostola, ale nie vždy ho mali. Mnohokrát som deťom pri obede klamala, že idem k susedovi a hľadala som v kontajneroch jedlo alebo hračky, aby som v prípade, že jedlo nenájdem, mohla oklamať ich hlad. Mnohokrát som nejedla dva dni.

Po niekoľkých mesiacoch som si našla prácu v sťahovacej firme. Majiteľ mi dal chlieb a objal moje deti. Boh požehnaj tohto muža, ktorý mi pomohol, vždy za neho zapálim sviečku. Boh mu žehnaj. Začala som ako registračná úradníčka a stala som sa jeho pravou rukou. Pracovala som nekonečné hodiny. Nemohla som byť stále s deťmi ale nebola nám zima, mali čo jesť a boli oblečené a obuté.

Vďaka tvrdej práci som si otvorial vlastnú malú sťahovaciu spoločnosť a zamestnala prvého zamestnanca. Pomaly som získala niekoľko zamestnancov, ale vždy som pracovala so svojím prvým šéfom, ktorému som bola a budem vďačná celý život. O 7 rokov neskôr som ho uvidela vo dverách. Slabý, dotrhaný…Bol to môj bývalý manžel.

Áno, ten, ktorý nás nechal napospas a my sme jedli z kontajnerov. Požiadal o stretnutie so šéfom. Zbledol, keď ma uvidel pred sebou. Padol na kolená a s plačom ma prosil o prácu. Nejedol už niekoľko dní. Ktokoľvek iný na mojom mieste by ho vyhodil. Ale ja som nebola ako ten človek, ktorý nechal svoje vlastné deti hladovať.

Na začiatok som ho posadila do malej dodávky ako vodiča. Pomaly sa dostal ďalej. Každý deň sa mi ospravedlňuje za to, čo nám spôsobil. Trúfam si povedať, že je prekvapivo mojím najvernejším zamestnancom a najčestnejším. Naše deti ho stále odmietajú vidieť, takmer mi vynadali, že som ho zamestnala. Dúfajme, že mu jedného dňa odpustia, aby mali pokoj.

Ja som mu odpustila, išla ďalej a pánovi, ktorý mi pomohol, ďakujem za všetko, čo pre mňa urobil, nikdy to nezabudnem.