„Bola opustená vo veku 10 mesiacov, nemala ani meno. To, čo sa stalo potom, mi trhá srdce…

Opustené dieťa, ktoré v Guatemale trpelo vážnou chorobou, si adoptovala americká rodina, aby nezomrelo samo. „Mala som 16 rokov, keď sa moja rodina presťahovala do Guatemaly.

Dovtedy som žila svoj americký sen. Týmto krokom som však urobila obrat o 180 stupňov a začala som sa na svet pozerať z úplne inej perspektívy. Môj život vyzerá úplne inak ako život mnohých amerických tínedžerov. Neučila som sa šoférovať, hrať volejbal ani chodiť von s priateľmi.

Namiesto toho som si užívala opekanie marshmallow v činných sopkách alebo sledovanie operácií v miestnych nemocniciach, držanie rúk 11-ročných dievčat pri pôrode a hľadanie domovov pre opustené deti.

Ale ak mám byť úprimná, jedna moja časť by chcela žiť americký sen. Jedna moja časť túžila po jeho pohodlí. Predtým, ako sme sa presťahovali do Guatemaly, si moji rodičia adoptovali päť detí. Ťažko som sa prispôsobovala. Nebola som ani jedným z nich. Bol som niečo medzi tým.

Až kým mi niekto nezavolal. „Je to 10-mesačné dievčatko. Je chorá,“ povedali nám. „Vezmem ju,“ povedala som bez váhania a o niekoľko okamihov neskôr na naše dvere zaklopala sociálna pracovníčka s dievčatkom zabaleným v oranžovej deke.

Vysvetlila, že dieťa bolo opustené kvôli svojej chorobe. Nezostalo jej nič, dokonca ani meno. A nežila by dlho.

Čoskoro sme sa dozvedeli, že trpí hydrocefalom, zriedkavou formou hydrocefalu, pri ktorej úplne chýbajú obe mozgové hemisféry. Mal len 3 % mozgu. Dni plynuli s magnetickou rezonanciou a návštevami nemocnice, až som jedného dňa požiadala súd, či by som si ju mohla adoptovať a dať jej meno.

„Jej rodina ju nechce. Zrejme nebude žiť dlho, a ak áno, nebude mať normálny život. Prečo vám na tom tak záleží?“ spýtal sa ma sudca. Pozrela som sa na dieťa a povedala som jej, že sa o ňu postarám a zdôraznila som, že jej život stojí za to, aj keď jej zostáva len pár dní.

Opustené dieťa žilo krátko, pretože malo vážnu chorobu, ale dostalo veľa lásky. Dala som jej meno Emma Lee. Emma znamená celá a úplná a Lee je moje a maminino druhé meno. O krátky čas neskôr malá Emma opustila moje ruky a odovzdala sa do Božích rúk.

Narodila sa bez nádeje, ale zomrela s veľkou láskou. Pokiaľ som ju držala v náručí, dozvedela som sa, že nie každé dieťa s touto chorobou je ako Emma. Väčšina detí ako Emma zostáva na smrť sama. A to som nechcela.

Odvtedy sme si adoptovali deti s rôznymi špeciálnymi potrebami. Niektoré s nami zostali dlhšie, iné zomreli takmer okamžite. Ale máme to šťastie, že im môžeme ponúknuť aspoň lásku a objatie na tak dlho, ako im zostáva.

Po dlhom vybavovaní papierov a spoznávaní zákonov o adopcii v Guatemale sme sa nakoniec stali päťčlennou rodinou a adoptovali sme si dve úžasné deti. Nášho dvojročného chlapca čaká ešte veľa operácií, ale je to bojovník, zatiaľ čo naša malá má krátku životnosť a my sa snažíme, aby sa cítila dobre.

Naše tretie dieťa je naše biologické dieťa… Miluje naše ďalšie dve deti a oni ho tiež milujú.“

Podeľte sa o tento dojemný príbeh aj so svojimi priateľmi.