Budeme „nahí“ a to je len jedna z hrozieb umelej inteligencie!

Pri rýchlosti, akou vývoj napreduje, je ťažké za pár rokov čokoľvek zadržať od technológie umelej inteligencie. Metódy dekódovania ľudských myšlienok do slov, aby napríklad ochrnutí ľudia mohli komunikovať so svetom prostredníctvom strojovo interpretovaného textu, nie sú úplne nové.

Donedávna si to však vyžadovalo implantáty. Výskum prezentovaný tímom z Texaskej univerzity v Austine v časopise Nature Neuroscience naznačuje, že je to možné pomocou analýzy skenov fMRI (funkčná magnetická rezonancia), ktoré merajú prietok krvi do rôznych oblastí mozgu.

Dokázal rozlíšiť zvuk a obraz

Ako uvádza New Your Times, vedci zaznamenali MRI niekoľkých respondentov, ktorí šestnásť hodín počúvali rôzne príbehy. Pritom „naučili“ jazykový model mapovať a rozpoznávať slová alebo celé frázy na základe mozgovej aktivity. V rámci štúdie potom účastníci počúvali nové nahrávky a „dekodéry“ umelej inteligencie (AI) preložili skeny fMRI do ľudskej reči.

Vo všetkých prípadoch sa interpretácia pôvodného obsahu zmenila, pričom stroj v podstate parafrázoval myšlienky sledovaných osôb, ale význam zostal zachovaný. Súčasťou testovania bolo aj sledovanie nemého filmu. V tomto prípade jazykový model dekódoval približný súhrn toho, čo účastníci videli na obrazovke. Presnejšie, ich subjektívne vnímanie deja.

„Boli sme šokovaní, že to fungovalo tak dobre. Je to skutočný skok vpred pre neinvazívnu metódu,“ zhrnul výsledky jeden z vedúcich štúdie, neurológ Alexander Huth, ktorý na technológii pracuje už približne pätnásť rokov.

Nefunguje univerzálne

Odborná verejnosť považuje štúdiu za veľký krok vpred, ale americká stránka upozorňuje, že metóda dekódovania mozgovej aktivity má stále veľké obmedzenia. Ako uviedol doktor Alexander Huth, skenery sú objemné, drahé a hlavne potrebujú dlhý čas na tréning so sledovanými osobami.

Napriek tomu sa tento zdĺhavý proces nedá aplikovať univerzálne. Hoci zariadenie s umelou inteligenciou pomerne presne dešifrovalo myšlienky účastníka, ktorého údaje predtým analyzovalo niekoľko hodín, na inej osobe nefungovalo. To znamená, že každý mozog má jedinečné spôsoby spracovania toho, čo sa deje okolo neho.

Dr. Huth tiež poznamenal, že účastníci štúdie dokázali oklamať umelú inteligenciu tým, že mysleli na niečo iné ako na podcast, ktorý práve počúvali, alebo na film, ktorý sledovali. Podľa neho dnešná umelá inteligencia dokáže čítať naše myšlienky, ale v obmedzenej miere a len vtedy, ak jej to dovolíme.

Potenciálne hrozby

Otázkou je, ako dlho bude trvať, kým sa skenery myšlienok zdokonalia, a čo to bude znamenať pre ľudskú spoločnosť. Pri rýchlosti, akou napreduje vývoj umelej inteligencie, je možné, že už o niekoľko rokov nás budú môcť bez problémov čítať.

Na jednej strane to bude určite prínosom v zdravotníctve alebo pri vyšetrovaní trestných činov, ale na druhej strane to odhalí naše najtajnejšie túžby, zistí naše plány a „vytiahne“ z hláv odborníkov nápady alebo dokonca utajované projekty a informácie.

Ak budeme v záujme pokroku ignorovať varovania stále sa zväčšujúcej skupiny odborníkov, ktorí hovoria o potrebe regulácie, pravdepodobne v dohľadnej budúcnosti zostaneme pred novými technológiami nahí. A to je len jedna z hrozieb, o ktorých vedci vrátane „krstného otca umelej inteligencie“ Geoffreyho Hintona hovoria čoraz hlasnejšie.

Čo si o tom myslíte vy?