Budúcnosť štátnych zamestnancov: Za pár rokov môžu vymiznúť!

Štátni zamestnanci ako ohrozený pilier fungovania štátu

Štátni zamestnanci sú kľúčovou súčasťou fungovania každej krajiny. Bez ich práce by nebolo možné zabezpečiť správu, organizáciu a chod verejných služieb – od školstva, zdravotníctva, sociálnych služieb až po bezpečnostné zložky. Napriek tomu sa ich pozícia na Slovensku stáva čoraz zraniteľnejšou.

Dôvodom je dlhodobá stagnácia platov v kombinácii s rastúcou infláciou, minimálnou mzdou a zvyšujúcimi sa životnými nákladmi. Táto situácia ohrozuje schopnosť štátu zabezpečiť svoje základné funkcie.

Štátni zamestnanci – chrbtová kosť verejných služieb

Na Slovensku pôsobí v štátnej a verejnej správe približne 420 000 zamestnancov (údaje Ministerstva financií SR, 2024). Patria sem úradníci, učitelia, zdravotníci, príslušníci polície či hasiči. Ich mzdy sú určené podľa platových taríf, ktoré zohľadňujú vzdelanie, prax a tarifnú triedu.

• Stredoškolsky vzdelaný zamestnanec (napr. administratívny pracovník) začína najčastejšie v 5. až 7. platovej triede s hrubým platom okolo 850 – 1 050 eur.

• Vysokoškolák (napr. úradník so špecializáciou) nastupuje v 9. až 11. platovej triede s platom od 1 100 do 1 400 eur.

Pre porovnanie, priemerná mzda v národnom hospodárstve SR v 1. štvrťroku 2025 dosiahla 1 445 eur, pričom v súkromnom sektore je vyššia ako 1 550 eur. Štátna správa teda v priemere zaostáva o viac než 100 – 200 eur mesačne.

Prečo sa práca v štátnej správe prestáva oplácať?

1. Stagnácia platov

V rokoch 2023–2024 došlo len k miernemu zvýšeniu tarifných platov. V roku 2024 to bolo o 10 %, v roku 2025 vláda schválila len 5 % nárast – čo v praxi znamená, že mnohým zamestnancom pribudlo na výplatnej páske len 50 – 70 eur v hrubom.

2. Vplyv inflácie

Medziročná inflácia na Slovensku dosiahla v roku 2023 10,5 %, v roku 2024 klesla na 6,1 %. Napriek tomu reálne mzdy v štátnom sektore klesajú, pretože rast platov nedokáže pokryť rast cien energií, potravín ani bývania.

3. Minimálna mzda na vzostupe

Minimálna mzda v roku 2025 stúpla na 915 eur v hrubom. To znamená, že niektorí štátni zamestnanci (najmä v nižších triedach) zarábajú len o 100 – 150 eur viac než minimálnu mzdu, hoci sa od nich vyžaduje odborné vzdelanie, prax a zodpovednosť.

Ilustrácia problému: Porovnanie pozícií

• Úradník na odbore životného prostredia (10. platová trieda): nástupný plat 1 160 eur (brutto)

• Pokladník v supermarkete (bez odbornej kvalifikácie): nástupný plat od 1 100 do 1 250 eur, niekedy viac v regiónoch s nedostatkom pracovnej sily

• Zdravotná sestra v nemocnici (s VŠ): nástupný plat 1 200 – 1 350 eur, napriek náročnosti povolania a zodpovednosti

Dôsledky: Nízky záujem a odchod odborníkov

Štátna správa čelí odlivu mladých ľudí, ktorí radšej volia prácu v súkromnom sektore či odchod do zahraničia. Podľa dát Úradu pre verejnú službu a správu:

• Priemerný vek štátneho zamestnanca je 48 rokov

• Viac než 30 % zamestnancov plánuje odchod do dôchodku v priebehu 10 rokov

• Menej než 15 % novoprijatých pracovníkov má menej ako 30 rokov

Čo hrozí, ak sa nič nezmení?

Ak sa situácia nezlepší:

• Štát nebude schopný obsadiť odborné pozície v oblastiach ako IT, životné prostredie, legislatíva či zdravotníctvo.

• Zhorší sa dostupnosť verejných služieb – predĺžia sa čakacie lehoty, zníži sa kvalita služieb.

• Odliv skúsených pracovníkov do súkromného sektora či do zahraničia oslabí funkčnosť celej verejnej správy.

Možné riešenia

Riešenie nie je jednoduché, ale nevyhnutné:

1. Prehodnotenie platových taríf – najmä v porovnaní s minimálnou mzdou a infláciou.

2. Zavedenie motivačných bonusov pre odborné pozície a mladých pracovníkov.

3. Flexibilné benefity – hybridná práca, vzdelávacie poukážky, kariérny rast.

4. Zefektívnenie a digitalizácia procesov – zníženie administratívy a lepšie využitie pracovného času.

Záver

Štát bez kvalitných zamestnancov nemôže efektívne fungovať. Ak chce Slovenská republika udržať stabilnú verejnú správu, musí zmeniť prístup k svojim zamestnancom.

Inak hrozí, že o pár rokov nebude mať kto riadiť školstvo, zdravotníctvo, súdy či environmentálne politiky. A to už nie je len problém štátneho rozpočtu – ale celej spoločnosti.