Hanbím sa, že mám takéto deti, nevychovala som ich pre toto…

Mám dve deti, syna a dcéru, ktorým som vždy pomáhala počas ich štúdia na univerzite. Keď si kúpili dom, pomáhali sme im s manželom a vždy sa na nás mohli spoľahnúť, keď potrebovali peniaze. Teraz žijem sama, starnem. Môj manžel zomrel pred piatimi rokmi, môj dôchodok je malý, môžem si dovoliť len to najnutnejšie.

Všetky našetrené peniaze sme dali našim deťom, keď ich potrebovali. Moje deti vedia, v akej som situácii, ale nepomáhajú mi. Raz som sa im pokúsila povedať, že potrebujem ich pomoc, ale obe moje deti reagovali, akoby nechápali, čo chcem.

Obe moje deti žijú v celkom dobrej finančnej situácii, každý rok chodia na dovolenku do drahých miest v zahraničí. Moja dcéra si každý mesiac kupuje nové oblečenie a moja vnučka má väčšie vreckové ako môj dôchodok. Finančná situácia môjho syna je tiež dobrá, ale moja nevesta je veľmi skromná.

Keď mi susedka povie, že pomáha svojej mame finančne alebo jej nosí jedlo, cítim sa veľmi zle a nepríjemne, pretože som pomohla svojim deťom. Naši rodičia nám veľmi pomáhali, ale vždy, keď sme mali príležitosť, sme im poďakovali. Chcela by som sa na rok alebo dva presťahovať k dcére, dovtedy by som chcela svoj byt prenajímať nájomníkom, aby som ušetrila nejaké peniaze.

Netrúfam si to povedať dcére, ale majú pekný veľký byt a ja by som mohla bývať s nimi. Neviem, ako sú na tom moji kolegovia dôchodcovia, ja sama som dosť skromná, ale neviem si poradiť. Môj manžel ešte pracoval, keď odišiel do dôchodku, ale namiesto toho, aby sme si šetrili, dali sme peniaze deťom, pretože ich vtedy potrebovali a teraz je toto od nich poďakovanie.

Zdieľajte tento príspevok aj s ostatnými a zamyslíme sa nad tým…