Mám pocit, že škôlka ma oberá o vzácne chvíle s mojím dieťaťom.

Každé ráno, keď pripravím svojho malého, aby som ho vzala do škôlky, sa vo mne malý hlások pýta: „Prečo ho tam musím nechať? Prečo by som s ním mala strácať všetky tieto vzácne chvíle?‘

Vidím, ako sa na mňa jeho oči pozerajú spýtavým pohľadom a nemôžem sa ubrániť pocitu viny, ktorý ma ťaží pri srdci. Keď sa poobede preňho vrátim, mám pocit, že mi niečo dôležité ušlo. Všetky nové slová, ktoré sa naučil, maličkosti, ktoré ho rozosmiali či rozplakali, sú chvíle, ktoré som s ním neprežila.

Keď mi povie niečo nové, čo sa naučil v škôlke, usmievam sa a povzbudzujem ho, no vo vnútri cítim trochu trpkosti. Tieto prvé roky jeho života sú také krátke a vzácne. Je to obdobie, kedy rozvíja svoju osobnosť, kedy začína objavovať svet okolo seba. A mám pocit, že všetky tieto chvíle strácam.

Viem, samozrejme, že škôlka má svoje pozitíva. Začína sa socializovať s inými deťmi, učí sa deliť sa, rozvíja si zručnosti, ktoré mu neskôr v živote pomôžu. Vidím, že svoju kreativitu rozvíja hrou a aktivitami, ktoré tam robia. A počujem, ako iné mamy hovoria, aké je to dobré pre ich deti. Nevyhnem sa však pocitu, že škôlka mi „kradne“ vzácne chvíle, ktoré by som s ním mohla stráviť.

Niekedy rozmýšľam nechať si ho doma, tráviť spolu viac času, užívať si každú chvíľu, bez stresu z každodennej rutiny. Vidieť ho vyrastať pred mojimi očami, žiť všetky jeho malé i veľké výdobytky.

Ale realita ma vracia späť. Pracovné povinnosti, potreba ponúknuť to najlepšie pre jeho budúcnosť ma držia v zajatí tohto rozhodnutia.

Neviem či sú to výčitky, ktoré prežíva každá mama, alebo sa len snažím vyrovnať s myšlienkou, že nemôžem byť na každom kroku. Možno je škôlka predsa len potrebná, ale to nič nemení na tom, že mám pocit, že prichádzam o chvíle. Chvíle, ktoré sa už nikdy nevrátia, patriace k tejto jedinečnej etape jeho života.

Dúfam však, že neskôr, keď sa obzriem späť, môžem povedať, že som urobila správnu vec. Dovtedy však ten pocit straty zostane. A každé ráno, keď ho vidím, ako ma víta od dverí škôlky, dostanem taký horkosladký pocit. Ako keby kradli niečo, čo je moje.

Ako to máte vy? Podeľte sa s nami v komentároch o svoje pocity.