Od detstva žila na vozíku, ale zvládla všetko a stala sa dobrou mamou!

Postihnutá žena sa teší z materstva a je hrdou mamou, ktorá denne bojuje za svoju rodinu a za seba. Od detstva je síce pripútaná na invalidný vozík, ale prekonáva všetky ťažkosti a užíva si materstvo, ktoré je pre všetky ženy rovnako ťažké.

„Raz sme v škole dostali bábiky, o ktoré sme sa mali týždeň starať, akoby to boli skutočné deti. Na záver sme museli napísať esej o našich skúsenostiach.“

„Jedného dňa by som chcela mať vlastné deti,“ napísala som, „ale neviem, či mi to dovolia.“ Viete, od detstva som žila na vozíku a práve obmedzenia vtedy určovali môj život. Učiteľka bola prekvapená a vzala si ma bokom. „Čo myslíš tým, či ti to dovolia?“ „Nedovoľ, aby ti niekto povedal, že nemôžeš nič robiť. Som si istá, že budeš skvelá mama.“

V ten deň mi to dalo krídla, ale ako som dospievala, stále som pochybovala o tom či dokážem byť mamou ako tie, ktoré som videla a ktoré sa prechádzali po parku. Nemala som žiadnu podobnú predstavu, nie v mojom okolí – to by bolo veľmi zriedkavé, ale aspoň vo filme som videla ženu, ktorá to dokázala.

Ale internet mi tak trochu otvoril oči a ja som sa stretla so ženami ako ja, ktoré som videla, že sa im ako matkám darí, bez toho, aby si to prikrášľovali alebo skrývali ťažkosti.

Zdravotne postihnutá žena sa stala mamou a má úplne nový život.

Tak som sa vzchopila a som tu, teraz mám desaťmesačného chlapčeka a predo mnou sa otvára úplne nový život, presne taký, o akom som snívala. Minule som sledovala, ako sa malý hrá s cestom v kuchyni, robí neporiadok. Rozmýšľala som, ako je možné, že som mala takú skrášlenú predstavu o materstve.

Aj keď ťažkosti boli pre mňa väčšie, s radosťou som padla do pasce nefalšovaného obrazu šťastného každodenného života a neporiadku, ktorý sa nakoniec vyrieši sám. Samozrejme, keď som otehotnela, bola som vystrašená. Vedela som, že to chcem, ale zrazu som nevedela, či to zvládnem… Pochybovala som o sebe a znova som si spomenula na tie slová učiteľky.

Nakoniec som sa stala mamou a na vlastnej koži som pochopila, že materstvo je náročná záležitosť a pre každú z nás má veľa temných chvíľ. Ale to je dobre, pretože to robí zážitok skutočným a intímnym, pretože nikto neverí, že život je len o šťastných a pohodových chvíľach.

Môj malý chlapec ma každý deň neskutočne vyčerpáva, ale zároveň ma napĺňa nekonečnou radosťou. Pozorujem, ako rastie a je to ako sledovať zázrak, ktorý sa predo mnou odohráva aj keď z vyčerpania nevidím… Na druhej strane je tu fakt, že bez ohľadu na to, ako sa to vezme, nie som obyčajná mama.

Pre svet robím niečo naozaj obdivuhodné, ale zároveň divné, akoby som bola balansér a oni čakali, ako dlho sa udržím na lane. Pre mňa spočíva ťažkosť v tom, že svet materstva nebol od začiatku stvorený pre mamičky na vozíku, takže som sa musela mnohým veciam prispôsobiť. Myslím, že sa mi to podarilo celkom dobre.

Pre svojho syna je to najlepšia mama

Dobré je, že pre môjho syna nie som iná. Som len jeho mama. Takže niektoré veci možno robíme inak a problematickejšie ako s jeho otcom. Napríklad to, ako nastupujeme do auta, ale toto je naša jedinečná „fáza“ so všetkými jej malými zvláštnosťami.

Nakoniec sa mi podarilo prekonať svoje obavy a som presvedčená, že budem pre svoje dieťatko dobrou matkou. A na to som hrdá.“

Zdieľajte jej krásny príbeh, nech je inšpiráciou aj pre ostatné ženy v podobnej situácii.💕