Podľa manžela starostlivosť o 2 deti a starosť o domácnosť nie je žiadna práca, nechápal, prečo som stále unavená!

Moja žena nepracuje, ich v domácnosti vychováva naše dve deti, jednému dieťaťu sú 4 roky, druhému osem. Zabezpečujem rodinu a doma robím všetky mužské práce, opravujem, čo je potrebné, sťahujem nábytok a robím ďalšie práce vyžadujúce fyzickú silu.

Manželka je celý deň zaneprázdnená deťmi, varí, upratuje, a keď prídem večer domov, čaká na mňa s teplým jedlom a čistým bytom, ale večne unavená a nespokojná. Nikdy som nechápal, čo ťa tak unavuje, nepracuješ a nemáš veľa problémov.

Na druhú stranu som zodpovedný za všetky účty, ktoré majú byť zaplatené. Jedného dňa sme sa pohádali, kto mal ťažší život, a rozhodli sme sa trochu zaexperimentovať. Na týždeň sme si vymenili role, ja som robil ženskej práce a moja žena mužskej. Blížil sa môj čas dovoleniek, tak som bol týždeň doma. A moja žena sa hlásila na rôzne kurzy, tanec a niečo, čo s pletením súvisí.

Ráno začalo ako obvykle, až teraz som si všetko pripravil. Raňajky pre deti a potom som malého vzala do škôlky a musela staršiemu skontrolovať školskú tašku. Manželka odišla a ja som vzal deti, zatiaľ čo mladší sa chystal, my sme mali oneskorenie. Po príchode domov na mňa čakala hromada neumytého riadu, na stole boli čisté omrvinky av spálňach tiež neporiadok.

Manželka vždy upratala a ja som tiež začal s domácimi prácami. Obed som musela pripravovať aj pred príchodom detí domov, ale to sa nakoniec nepodarilo. Prišli sme domov so starším dieťaťom, dokončila som prípravu obeda a on sa počas tejto doby len sťažoval, že umrie od hladu. Opäť bolo množstvo neumytého riadu a stôl bol všetkého plný.

Zatiaľ čo dieťa jedlo, umývala som riad, skoro som zabudla priviesť mladšieho zo škôlky domov, bežala som ho vyzdvihnúť. V dome bol zase neporiadok, došla mi trpezlivosť, kričala som na deti a robila im poriadok, zatiaľ čo som sa v kuchyni motala pri príprave večere.

Moja žena prišla domov a spýtala sa, či sme urobili domácu úlohu. Domácu úlohu? Úplne som na to zabudol. Potom, čo sme dokončili písanie lekcií a učenia, bol čas na večeru. Dal som deťom večeru, kúpeľ a potom išli spať. Na konci dňa som bol veľmi naštvaný, nič nefungovalo, nečakal som, až manželka príde domov s večerou a čistým bytom, tento deň sa mi zdal veľmi ťažký.

Večer, keď deti zaspali, už som chcel len spať. Povedal som manželke, že by sme sa mali vrátiť k starému rodinnému režimu, ale ona povedala, že to nie je ani týždeň, to je doba, na ktorej sme sa dohodli, a ešte si neoddýchla. Toto bol len prvý deň, ďalšie dni som ešte musela prať a žehliť. O ihrisku, nákupoch a upratovaní ani nehovorím. Každý deň bolo šialenstvo.

Moja žena počas tejto doby oveľa skrásnela, vždy sa vracala domov veselá, doma sledovala filmy a čítala. V dome sa nič nerozbilo, takže nemusela robiť žiadne mužské práce. Potom som po týždni pochopil, že mužská práca môže byť fyzicky náročnejšia, ale nie taká vyčerpávajúca ako ženská.

Mužská práca nie je každodenná, zatiaľ čo ženská je každodenná a vyžaduje veľa trpezlivosti. Začal som svoju ženu vidieť inak, teraz už chápem, prečo je po večeroch taká náladová a unavená. Bol som nevrlý, unavený a naštvaný, pretože som toho mal toľko čo robiť.

Ženská práca je na nezaplatenie!