Príbeh, ktorý zmení váš spôsob myslenia!

Dvaja muži , obaja vážne chorí…sa nachádzali v jednej nemocničnej izbe. Jeden z mužov sa mohol každé popoludnie na hodinu postaviť z postele, aby sa mu z pľúc dostali tekutiny . Jeho posteľ bola vedľa jediného okna v izbe. Druhý muž musel celý čas ležať. Muži sa rozprávali celé hodiny. Hovorili o svojich manželkách a rodinách, o svojich domovoch, o svojej práci, o svojej účasti na vojenskej službe, o tom, kde boli na dovolenke.

Každé popoludnie , keď muž na posteli pri okne mohol vstať, trávil čas tým, že svojmu spolubývajúcemu opisoval všetko, čo videl za oknom. Muž v druhej posteli začínal žiť týmito hodinovými obdobiami, keď sa jeho svet rozširoval a ožíval všetkou činnosťou a farbami z vonkajšieho sveta.

Okno malo výhľad na park s krásnym jazerom. Vo vode sa hrali kačice a labute, zatiaľ čo deti ich kŕmili. Mladí zamilovaní ľudia sa prechádzali ruka v ruke medzi kvetmi všetkých farieb a v diaľke bolo vidieť krásny výhľad na panorámu mesta. Keď muž pri okne toto všetko opisoval do najmenších podrobností, muž v druhej časti miestnosti zavrel oči a predstavil si túto malebnú scénu. V jedno teplé popoludnie muž v okne opísal sprievod, ktorý prechádzal okolo…

Hoci druhý muž nepočul filharmóniu – v duchu ju videl, ako ju pán pri okne opisoval živými slovami. Prešli dni, týždne a mesiace. Jedného rána prišla ranná sestra po vodu do kúpeľa a uvidela bezvládne telo muža pri okne, ktorý pokojne zomrel v spánku. Zľakla sa a zavolala ošetrujúcich lekárov, aby mŕtve telo vzali .

Keď sa to považovalo za vhodné, druhý muž požiadal či by ho mohli premiestniť vedľa okna. Zdravotná sestra s radosťou vykonala zmenu, a keď sa uistila, že muž sa cíti pohodlne, nechala ho na pokoji. Pomaly, bolestivo, sa podopieral na jednom lakti, aby po prvýkrát uvidel vonkajší svet. S námahou sa naklonil, aby sa pozrel von oknom vedľa postele. Uvidel bielu stenu.

Muž sa spýtal sestry, čo mohlo jeho spolubývajúceho prinútiť opísať také nádherné veci za oknom. Zdravotná sestra odpovedala, že muž bol slepý a nevidel ani tú stenu. Povedala: „Možno vám chcel len dodať odvahu. Je nesmierne šťastné robiť druhých šťastnými, napriek našej vlastnej situácii. Zdieľaný smútok je polovičný smútok, ale zdieľané šťastie je dvojnásobné.

Ak sa chcete cítiť bohatí, spočítajte si všetky veci, ktoré máte a ktoré si za peniaze nemôžete kúpiť.