Retro detstvo! Akoby ste sa vrátili k babičke! Pamätáte si to?

Milovala som žiť v tej dobe, nebolo ubližovania, závisti, toľko chorôb, vážili sme si to, čo sme mali, a samozrejme, vážili sme si jeden druhého! Posteľ, obrovské dundy, bábika, dvojdverová skriňa, okno, stoličky, stôl, svätý obrázok na stene a to, čo nevidno… určite tam bol sporák a pár skríň… alebo boli dve, jedna s vešiakom a druhá s policou…! Domov, láska, súrodenci, detstvo, vtedy bola hodnota rodiny a lásky.

Babičkina muzeálna izba, do ktorej sa nesmelo chodiť, iba spať. 😀 Keď som bola dieťa, chcela som sa čo najskôr stať dospelou, často ma nudila škola, učenie, vždy som si myslela, že bude oveľa lepšie, keď budem dospelá a budem pracovať. Teraz, keď som už dávno dospelá, často si spomínam, aké dobré bolo byť dieťaťom.

Spomínam si, ako som trávila celý deň s babičkou, pretože rodičia boli v práci. Mala som ju veľmi rada, veľa som sa od nej naučila. Veľmi pomáhala mojim rodičom, prala, varila, robila cestoviny, žehlila a samozrejme, starala sa o mňa, nikdy som sa s ňou nenudila. Keď babička pracovala v kuchyni, brala som si von svoju obľúbenú bábiku a varila som pre ňu, zatiaľ čo sme sa s babičkou rozprávali a spievali.

Po skončení domácich prác sme išli na prechádzku. Pamätám si, že som mala detský kočík, v ktorom som chodila so svojím dieťaťom. Moja babička nebola nikdy unavená, vždy to bola veselá, usmievavá, šťastná žena. Ako roky plynuli, išla som do škôlky a potom do školy, ale babička bola stále pri mne, ráno ma odviezla, na poludnie prišla za mnou a poobede zostala so mnou, nemusela som byť sama.

V susedstve som mala kamarátku, bola rovnako stará ako ja, poobede, keď jej to rodičia dovolili, sme sa spolu hrali. Obliekali sme bábiky, keď sme sa nudili, hrali sme stolové hry alebo sme sa hrali na drotárov alebo sme sa hrali na dedinu, mesto.

Moja babička nikdy nezabudla na popoludňajšiu desiatu, ak mala čas, robila zemiakové placky alebo palacink, to sme milovali. Večer, keď sa rodičia vrátili z práce, skúšali ma z domácich úloh na ďalší deň, prezerali mi zošity, ak niečo nebolo správne napísané, nútili ma to napísať znova. Večer som pozerala televízneho medveďa, vždy som sa naň tešila, a potom bol čas ísť spať.

Na svoje detstvo vždy spomínam rada, nikdy nám nič nechýbalo, boli sme šťastní a zdraví. Bolo to tak aj u Vás? Zdieľajte tento príspevok ak áno.