Rozvod bol pre mňa a moje deti nový začiatok, ktorý nám robil len dobre.
2 novembra, 2024Manželstvo nebolo dokonalé. To nikdy nebolo. Vydala som sa, keď som mal len 22 rokov. Nevedela som sa dočkať, kedy začnem nový život, o akom som snívala.
Chcela som životného partnera, deti, dom, psa. Bola som jeden krok od toho, aby som mala všetko, čo som chcela a bola som vo vytržení. 22 je veľmi mladý vek. Stále sa učíte, kto ste, rastiete, meníte sa.
S manželom sme sa mali výborne, no po potrate druhého dieťaťa som si všimla nejaké zmeny v správaní nás oboch. Nebola som šťastná, ale myslela som si, že je to len obdobie, keď som mala depresie. Myslela som si, že to čoskoro prejde a že sme opäť v poriadku.
Môj manžel pracoval celé dni a víkendy. Začalo to takto a postupom času sa situácia zhoršovala. Mala som pocit, že som úplne sama. Naša komunikácia prestala existovať. Plakala by som pri najmenšej veci a on by sa izoloval. Nikam sme spolu nechodili.
Keď som otehotnela tretíkrát, všetko sa zhoršilo. Obaja sme boli veľmi vystresovaní a chystali sme sa na presun. Vtedy som bola taká nešťastná, že som premýšľala o rozchode. Ale bála som sa, že sklamem veľa ľudí. Verila som, že to nedokážem sama a cítila som sa ako zlyhanie. Prinútili ma uveriť, že to hovoria hormóny…
Naďalej sme mali profil šťastného páru, no my dvaja sme nikdy nechodili von. Už sme nemali žiadne spoločné záujmy a vzdialili sme sa ešte viac. S procedúrami náhradného materstva som začala po treťom potrate a vo vnútri som si myslela, že toto rozhodnutie všetko zmení – ale nie k lepšiemu.
Ale bol to môj sen byť mamou a urobila by som pre to všetko. Kým sme vôbec stihli priviesť na svet naše deti, boli sme už dvaja cudzí ľudia. Začali sme spávať oddelene. Povedal, že chrápe. Stále som skrývala svoje pocity, nikomu som sa nevyjadrovala a trpela sama.
Moja rodina a blízki priatelia dobre vedeli, že som vyčerpaná a nešťastná. Chcela som, aby moje deti mali doma oboch rodičov. Nevedela som, kto som mimo môjho manželstva. Bola som úplne stratená. Nemala som žiadne koníčky, ani čas pre seba, existovala som len pre svoje deti.
Nie je to všetko jeho vina. Aj ja som sa mohla viac snažiť o našu komunikáciu. Robiť veci inak. Ale uvedomila som si, že už nie sme tí dvaja ľudia, ktorí sa vzali pred rokmi. Naše životné ciele sa zmenili, chceli sme iné veci a boli určité problémy, v ktorých sme už nemohli robiť kompromisy. Tento vzťah nebol zdravý. Už dlho mu nebolo dobre.
Chvíľu mi trvalo, kým som o tom všetkom jasne premýšľala. Ale som si istá, že to bolo najmúdrejšie rozhodnutie v mojom živote – pre mňa aj pre moje deti. Som šťastnejšia, uzemnenejšia a v kontakte so svojimi potrebami.
Niekedy by som si priala, aby som mohla takto myslieť pred niekoľkými rokmi – ale myslím, že všetko sa deje z nejakého dôvodu. Na tejto ceste som sa naučila, čo vlastne chcem od partnera.
„A tiež som sa naučila, ako byť sama sebe lepším partnerom.“