Táto žena volá svojej mame každý deň, aj keď je to len jedna minúta: Jej dôvod vám vyčarí úsmev na tvári…

Aj keď máme s mamou ten najlepší vzťah, s pribúdajúcim vekom sa „osamostatňujeme“ a naša komunikácia stráca bezprostrednosť, ktorú možno kedysi mala. Do istej miery je to normálne, pretože keď sa aj my staneme matkami, povinností je toľko, že prevalcujú našu potrebu porozprávať sa s mamou.

Napriek tomu môže byť každodenná komunikácia prospešná pre psychiku oboch. Ako je to v prípade tejto ženy, ktorá volá svojej mame každý deň, aj keď je to len jedna minúta, rovnako ako si navzájom povedať, ako veľmi ju miluje!

„Každé ráno telefonujem s mamou. Niekedy na poludnie a v noci. Niektorým ľuďom sa to môže zdať príliš veľa. Najmä preto, že som teraz aj matka a môj voľný čas je nulový. A predsa to tak nie je. Túto potrebu som mala odmalička, pretože hlas mojej mamy bol ten najsladší a najútešenejší zvuk na svete.

A práve to je také úžasné. Bez ohľadu na to, ako som vyrástla a mala vlastné deti, hlas mojej mamy na mňa nikdy neprestane pôsobiť rovnako: upokojuje ma a povzbudzuje. Ale to predsa nie je jediný dôvod, prečo každé ráno volám mame:

Pozná ma lepšie ako ktokoľvek iný.

Mám veľa priateľov, ale život a každodenný režim nám nie vždy umožnil byť si najbližší. S mojou sestrou sme boli ako deti nerozlučné, ale ona už roky žije v zahraničí a naše kontakty sú redšie. Moja mama však bola pri mne vo všetkých ťažkých chvíľach môjho života – nie ako náhrada za mojich priateľov, ale ako spojenec a opora.

Môžem jej povedať všetko. Nikdy ma neodsúdila bez toho, aby sa ma najprv pokúsila pochopiť, a vždy mala pre mňa riešenie alebo radu.

Sme nerozlučné, odkedy si pamätám

Pravdou je, že s mamou sme nerozlučné, odkedy sa pamätám, ešte ako malé dievča. Dobre, v puberte som mala svoju vlastnú vzburu, ale keď moja sestra odišla do „cudzích krajín“, nemohla som si pomôcť a videla som mamu každý deň. Vtedy sme sa nadobro spojili a náš vzťah sa stal tým, čím je dnes.

A keď príde moja sestra, my tri dokážeme sedieť celé hodiny, spomínať na staré príbehy alebo sa smiať na tom, čo sa nám deje teraz a zahnať tak akýkoľvek smútok alebo bolesť.

To isté robila aj s mojou babičkou.

Možno je to všetko „dedičné“ – nie je to zapísané v mojej DNA, ale v mojom podvedomí. Moja mama každý deň volala babičke do dediny a rozprávala jej všetky novinky, až kým sa nedožila vysokého veku. Možno sa mi v detskej mysli vrylo do pamäti, že práve preto žila tak dlho: aby jej neunikol ani kúsok z maminých „noviniek“.

Neviem, či je to tak, ale nebudem riskovať. S mamou budem telefonovať každý deň a informovať ju o našich životoch, o mojom, o jej zaťovom a o jej vnúčatách.

Je to môj talizman pre šťastie, aby sa mi deň vydaril

Nie som poverčivá, ale často mám pocit, že ak sa s mamou nerozprávam, ak nepočujem melódiu jej hlasu, niečo sa veľmi pokazí. Skrátka, moja mama je môj talizman pre šťastie a naše rozhovory sú prvou vecou, ktorú každé ráno robím, aby som sa uistil, že jej pozitívna energia nejako ovplyvní zvyšok môjho dňa.

Zavolám jej, aj keď meškám do práce a máme len minútu, len toľko, aby sme si povedali, ako veľmi ju má rada a ako veľmi by ju chcela objať!“

Zdieľajte tento krásny článok aj so svojimi priateľmi.