„Vždy, keď mama prišla domov s čokoládovým koláčom, vedela som, že niečo nie je v poriadku“…

„Keď sme boli s bratom malí, vedeli sme, že ak mama príde domov s čokoládovým koláčom, radšej budeme ticho. Samozrejme, keby sme mohli na pár hodín zmiznúť, bolo by to lepšie, ale ticho bol dobrý začiatok. Všetci sme vedeli, čo znamená čokoládový koláč. Celý deň sa niečo dialo a mama nebola vôbec spokojná.

Keď som bola staršia, konečne som pochopila prečo. Niektorí ľudia si na konci dlhého dňa dajú pohár vína, niektorí cvičia, iní spia a ďalší si pochutnávajú na čokoládovom koláči. Toto zistenie nebolo pre mňa vôbec nečakané, ale bolo mi ľúto brata, keď som si uvedomila, že tento zlozvyk už nemá len mama.

V nasledujúcich rokoch som ho mala aj ja.

Keď som si uvedomila, aká je dospelosť ťažká, keď boli moje deti malé a keď sa práca stala stresujúcou, bol tu čokoládový koláč. Môj manžel a deti sa už naučili, čo to znamená, keď prídem domov s čokoládovým koláčom. Schovávali sa vo svojich izbách.

Našli si iné veci na prácu. Môj manžel sa naučil hrať na gitare. Čokoľvek, čo by ich zamestnalo, kým to neprejde. A jedného dňa, keď som cestou z práce telefonovala s manželom (ktorý bol tiež v práci), som mu povedala, čo sa stalo v kancelárii a že som na ceste domov, aby som vyzdvihla našu dcéru a vzala ju do bazéna.

Keď som prišla domov druhýkrát, vošla som dnu a zamierila do svojej izby. Prešla som okolo kuchyne a kútikom oka som ho zbadala.

Bol tam. Manžel odišiel domov, keď som bola preč, nechal ho tam a nenapísal ani jednu poznámku – ale bol tam. Krásny, lahodný čokoládový koláč, ktorý ma uvoľní po dlhom dni. Jednoducho to vedel. Vždy to vedel!

Snažím sa teraz jesť zdravšie, takže čokoládových koláčov je menej, ale keď raz za čas idem okolo pekárne a rozmýšľam, či si dám kúsok, spomeniem si na ten deň, keď manžel priniesol domov celý koláč a zdvihne sa mi žalúdok. Nie kvôli nadmernému množstvu cukru, ale preto, že mi veľmi chýba. Pred takmer tromi rokmi mi zomrel manžel.

Prehral svoj boj s rakovinou pankreasu.

A keď zomrel, nestratila som len muža, za ktorého som bola vydatá. Stratila som svojho najlepšieho priateľa. Stratila som muža, ktorý o mne vedel všetko a napriek tomu ma miloval. Stratila som muža, ktorý bol strážcom mojich spomienok. Stratila som muža, ktorý mi pripomínal ženu, akou som vždy hovorila, že budem.

Stratila som muža, ktorý vedel, ako upokojiť chaos v mojom živote, ako ma prinútiť zhlboka dýchať, keď som nemohla dýchať. Vedel, ako ma utešiť a kedy doniesť domov ten čokoládový koláč bez jediného slova. A teraz sa snažím naučiť žiť sama. Vychovávať naše deti. Aby sme čelili zlým dňom a oslavovali dobré časy. A zatiaľ som vďačná za chvíle, ktoré som prežila.

Pre naše chvíle. Som vďačná, že som mala také šťastie a že ma taký človek miloval.

Neviem, či ho ešte niekedy nájdem. Neviem, či ma ešte niekto niekedy pochopí tak ako on. Neviem, či mi ešte niekedy niekto prinesie čokoládový koláč, ale viem, aké som mala šťastie.

Dúfam, že ho máte. Dúfam, že máte človeka, ktorý to pre vás urobí. Dúfam, že máte toho človeka, ktorý vás miluje, váži si vás a prináša vám to, čo potrebujete, práve vtedy, keď to potrebujete. A ak ho máte, dúfam, že ho vidíte. Dúfam, že to oceníte.

A dúfam, že v tých najhorších dňoch máte okolo seba ľudí, ktorí sa učia nové koníčky, aby vám umožnili neponáhľať sa s jedením toho koláča. Ale predovšetkým dúfam, že každú noc budete so svojím najlepším priateľom. Počúvajte tlkot jeho srdca. Sledujte jeho dýchanie. Jednoducho ho milujte. Verte mi, po čokoládovom koláči je to tá najsladšia vec na svete.“

Zdieľajte tento krásny príbeh aj s ostatnými na Facebooku…💕