7 vecí, ktoré sme ako deti robili úplne bežne. Dnešné deti by možno neverili, že toto bol náš „internet“…

Pamätáte si detstvo, keď sme ráno vybehli z domu a rodičia často netušili, kde presne sme až do večera? Žiadny mobil vo vrecku, žiadna správa každú hodinu a už vôbec nie zdieľanie polohy.

Napriek tomu sme sa vždy nejako našli.

Stačilo vyjsť pred panelák, zapískať pod oknom kamaráta alebo zakričať jeho meno. O pár minút už bola vonku polovica partie.

Dnešným deťom môžu niektoré veci z nášho detstva pripadať neuveriteľné. Pre nás však boli úplne normálne.

1. Z domu sme odišli ráno a vrátili sa, keď sa zotmelo

„Choď sa hrať von.“

To bola veta, ktorú mnohí počúvali prakticky každý deň.

Rodičia často vedeli iba približne, kde sme. Ihrisko, dvor, lúka, les, bicykle alebo kamaráti o dve ulice ďalej.

A keď nastal čas ísť domov?

Z okna sa ozvalo naše meno.

To bola notifikácia našej generácie.

2. Pili sme vodu z hadice

Po niekoľkých hodinách behania vonku nikto neriešil fľašu s filtrovanou vodou.

Na záhrade sa pustila hadica, prvá horúca voda sa nechala odtiecť a potom sa pilo.

A niekedy stačil aj obyčajný kohútik na dvore.

3. Na bicykli sme zmizli na celé popoludnie

Navigácia? GPS hodinky?

Naším navigačným systémom bolo:

„Choď stále rovno a potom pri veľkom strome doprava.“

Prešli sme kilometre, objavili skratky, o ktorých rodičia ani netušili, a keď spadla reťaz, nejako sme ju nahodili späť.

Domov sme často prišli so špinavými kolenami a mastnými rukami.

4. Jedna lopta zabavila celú ulicu

Nebolo treba drahé vybavenie.

Stačila lopta.

Futbal medzi dvoma kameňmi, vybíjaná, naháňačka, schovávačka alebo skákanie cez gumu dokázali zabaviť partiu detí celé hodiny.

A keď lopta skončila u suseda?

Niekto musel nabrať odvahu a zazvoniť.

5. Keď sme chceli kamaráta, jednoducho sme zazvonili pri jeho dverách

Žiadne:

„Si doma?“

„Môžem prísť?“

„Kedy budeš vonku?“

Jednoducho sme prišli pred dom a zazvonili.

Alebo ešte lepšie – postavili sme sa pod okno a zakričali:

„Môže ísť von?“

A čakali na verdikt rodičov.

6. Kazetu sme zachraňovali ceruzkou

Pre dnešné deti to znie skoro ako archeológia.

Keď magnetofón vytiahol pásku z kazety, neznamenalo to automaticky koniec.

Vzala sa ceruzka, vložila do otvoru kazety a páska sa opatrne navinula späť.

A kto si nahrával pesničky z rádia, pozná ešte jednu tragédiu:

Moderátor začal hovoriť presne počas posledných sekúnd obľúbenej skladby.

7. Fotografia bola prekvapením

Dnes urobíme desať záberov, pozrieme si ich a deväť vymažeme.

Kedysi?

Vo fotoaparáte bol film s obmedzeným počtom záberov. Odfotili ste sa a výsledok ste často videli až po vyvolaní fotografií.

Zavreté oči?

Smola.

Prst pred objektívom?

Fotografia zostala taká.

A práve preto sú možno staré rodinné fotografie také čarovné. Nie sú dokonalé. Sú skutočné.

Koľko z týchto vecí si pamätáte?

Doba sa zmenila a dnešné detstvo má svoje vlastné výhody. Napriek tomu je zvláštne uvedomiť si, ako málo sme kedysi potrebovali na to, aby sme sa zabavili.

Jedna lopta, bicykel, pár kamarátov a veta: „Príď domov, keď sa rozsvietia lampy.“

A deň bol vybavený. Zdieľajte tento článok ak vám vyčaril úsmev na tvári 🙂