„Po manželovej smrti jeho syn urobil niečo, čo by mi ani vo sne nenapadlo!“

Mám 56 rokov a nedávno som ovdovela. Môj manžel mal 62 rokov a zomrel minulý rok. Žili sme vo veľkom dome ďaleko od mesta a boli sme veľmi šťastní. Keď sme sa pred 31 rokmi stretli, práve ovdovel. Jeho manželka zahynula, keď počas jazdy na koni spadla a zanechala po sebe osirelé päťročné dieťa.

Rýchlo som sa presťahovala do ich domu a všetko som prevzala. Okamžite som toto dieťa prijala a vychovávala som ho, akoby bolo moje vlastné. V období dospievania sme čelili mnohým problémom. Bol mimoriadne reaktívny a kým ako dieťa ma miloval a volal ma „mami“, ako tínedžer ma nenávidel. Neustále mi hovoril, aby som sa mu nemiešala do života, že nie som jeho matka a že ma nikdy nechcel v ich dome ani v ich živote.

Po puberte sa situácia trochu upokojila, ale nikdy sme neboli takí, akí sme boli. Môj manžel bohužiaľ zomrel v dôsledku nevyliečiteľnej choroby. Pred smrťou spísal závet, na ktorého zmene sa podľa mňa podieľal jeho syn. Môj manžel bol počas choroby veľmi psychicky labilný, čo podľa mňa jeho syn využil vo svoj prospech, pretože keď sa otvoril závet, zistila som, že mi nezanechal vôbec nič.

Prvé, čo jeho syn urobil, bolo, že všade vymenil zámky a požiadal ma, aby som odišal a už nikdy sa pred ním neukazovala. Nemala som ani čas vziať si veci. Nedovolil mi to. Odvtedy som tak trochu bezdomovec, pretože nemám nikoho. Našťastie mám niekoľko dobrých priateľov, ktorí sa ma ujali. Som na gauči, ale všetci vieme, že takto to ďalej nejde.

Je mi veľmi ľúto, že po toľkých rokoch, čo som pri nich stála, ma vyhodil ako vlas z cesta. Nič z toho, čo som pre neho a jeho otca urobila, si nevážil a poslal ma preč bez toho, aby sa staral o to, čo sa so mnou stane.