Naše drahé dieťa, v deň, keď si všimneš, že sme zostarli…

V určitom bode naši rodičia zostarnú a chcú starostlivosť, náklonnosť a predovšetkým pocit, že ich milujeme. Osamelosť je v tomto veku ťažká, preto na nich musíme dávať pozor ako na svoje oči, ako kedysi dávali pozor oni na nás.

„Naše drahé dieťa, v deň, keď si všimneš, že sme starí a obávame sa, že to nebude dlho trvať, buď trpezlivý a snaž sa pochopiť…

Možno naše roky prešli. Možno nám vrásky rozleptali tvár…ale naše srdce nestratilo nežnosť a oči láskavosť. Od prvej chvíle sme boli po tvojom boku a s neopísateľnou túžbou sme čakali na tvoj príchod! A keď sa stal zázrak, naše šťastie otvorilo nebesia a naša radosť bola neopísateľná!

V rokoch, ktoré prešli, sme boli po tvojom boku s láskou, ktorú si si zaslúžil a nežnosťou, ktorú si potreboval! Ale čas je neúprosný a zmeny na nás sú viditeľné… Takže ak sa niekedy pri jedení zašpiníme alebo ak budeme mať problémy s obliekaním, pochop to…

Pamätaj si, ako trpezlivo sme strávili nekonečné hodiny tým, že sme ti pomáhali! Keď sa rozprávame, ak zopakujeme tie isté veci dvakrát alebo trikrát, necháp nás zle. Počúvaj nás. Keď si bol malé dieťa, museli sme ti rozprávať ten istý príbeh znova a znova, kým si nezaspal.

Keď sa nechceme osprchovať, nehnevaj sa… Pamätaj na tisíce výhovoriek, ktoré si si našiel, aby si nás presvedčil, aby sme ťa nesprchovali…

Keď uvidíš našu neznalosť nových technológií, daj nám potrebný čas na prispôsobenie sa a nepozeraj sa na nás s hnevom…

Keď sa rozprávame a na niečo zabudneme, daj nám čas, aby sme si to zapamätali. A keď nemôžeme, tak sa nerozčuľuj. Najdôležitejšia nie je samotná diskusia, ale radosť byť spolu a diskutovať!

Naučili sme ťa toľko vecí! Jedz správne… Správne sa obliekaj… Postav sa životu s odvahou. Keď nechceme jesť, nenúť nás. Veľmi dobre vieme, kedy a kedy nie.

A keď nám unavené nohy nedovoľujú chodiť, nebuď smutný. Je to prirodzené! Daj nám ruku, aby sme ťa držail. Urobili som to isté, keď si robil prvé kroky…

Vieme, že náś vek nám nedovoľuje byť tak aktívni, ako by sme chceli. Darí sa nám však prežiť. Jedného dňa pochopíš, čo tým myslíme…

Jedného dňa pochopíš, že napriek naším chybám sme pre teba vždy chceli to najlepšie. A snažili sme sa zo všetkých síl pripraviť ti cestu! Podaj nám ruku a pomôž nám dokončiť našu cestu s trpezlivosťou, láskou a pokojom.

A my ti to oplatíme úsmevom a nekonečnou láskou, ktorú k tebe máme.

Ľúbime ťa…

Tvoja mama a otec.“

Zdieľajte tento nádherný príspevok so všetkými, ktorých máte radi.