CHCELA LEN POMÔCŤ STAREJ PANI… O PÁR HODÍN NESKÔR PRIŠLA O 80 000 KČ!
15 septembra, 2026Bolo to asi pred dvoma rokmi, v piatok večer v novembri. Ponáhľala som sa z práce na autobus a cestou som sa ešte zastavila v lekárni vyzdvihnúť lieky pre babku.
V lekárni bol dlhý rad. Predo mnou stála staršia žena, mohlo jej byť okolo osemdesiat rokov. Na svoj vek pôsobila veľmi elegantne a upravene. Mala moderný kabát, vlnený kostým, čierne kožené topánky na nízkom podpätku a štýlovú kabelku. Sivé vlasy mala upravené do mikáda, jemne nalíčenú tvár a na perách koralový rúž. Na ruke mala starožitný prsteň s veľkým kameňom.
Keď sme čakali v rade, dala sa so mnou do reči. Povedala, že bola s kamarátkami na káve a býva neďaleko.
Spomenula aj svoj dom na Vinohradoch. Vraj ho postavil jej starý otec a neskôr ho zdedil jej otec. Počas minulého režimu však rodinu z domu vysťahovali a pridelili jej najmenší byt. Po reštitúcii sa im nehnuteľnosť podarilo získať späť, no dom bol vo veľmi zlom stave a jeho oprava si vyžadovala veľa peňazí.
Jej jediný syn vraj žije v Kanade. Vnúčatá a pravnúča vída len zriedka. Napriek tomu pôsobila sebavedomo a dodala, že nohy aj hlava jej stále dobre slúžia.
V lekárni si vybrala prípravok na kĺby. Hneď povedala, že chce ten najlepší a na cene jej nezáleží. Potom si ešte vybrala švajčiarske multivitamíny.
A potom sa všetko zmenilo.
Pri pokladni zrazu povedala, že peňaženku a kartu nechala doma.
Ponúkla som sa, že za ňu nákup zaplatím. Stálo to 3 500 Kč. Žena ma ubezpečila, že mi peniaze ešte v ten večer pošle. Vraj používa internet banking a nebude s tým žiadny problém.
Po odchode z lekárne však vyzerala, akoby jej prišlo nevoľno. Potrebovala sa ma dokonca pridržať. Dala mi svoju vizitku s adresou, ktorá bola len niekoľko ulíc odtiaľ, a požiadala ma o číslo účtu, aby mi mohla peniaze poslať.
Číslo účtu som jej dala.
V pondelok som si všimla, že mi chýba karta.
Skúsila som si vybrať 1 500 Kč druhou kartou, no bankomat výber zamietol. Otvorila som bankovú aplikáciu a v tej chvíli som zostala úplne v šoku.
V piatok večer niekto z môjho účtu vybral 80 000 Kč.
Na účte mi zostalo presne 862 Kč.
Prvý výber sa uskutočnil len niekoľko minút po tom, ako sme odišli z lekárne. Peniaze boli vybrané z bankomatu v nákupnom centre. Potom nasledovali ďalšie výbery na rôznych miestach v Prahe, dokonca aj pri vstupoch do metra.
Až vtedy mi všetko došlo.
Tá žena pravdepodobne sledovala, keď som pri platení zadávala PIN. Potom využila chvíľu, keď predstierala, že jej je nevoľno a potrebovala moju pomoc. Kartu mi zrejme vzala z otvorenej kabelky.
Vizitka, ktorú mi dala, bola falošná. Na uvedenej adrese nikto s jej menom nebýval.
Všetko som oznámila polícii. Tam som sa dozvedela, že som už treťou obeťou v tom mesiaci a že v ostatných prípadoch bol priebeh veľmi podobný.
Dotyčnú ženu sa nikdy nepodarilo vypátrať.
Celá skúsenosť mi zostala v hlave ešte veľmi dlho. Najhoršie na tom bolo, že na prvý pohľad pôsobila ako úplne obyčajná, slušná a elegantná staršia pani, ktorej človek prirodzene chce pomôcť.
Práve na to však zrejme spoliehala.
Človek totiž nikdy nevie, kto pred ním v skutočnosti stojí. A vzhľad môže byť niekedy veľmi klamlivý.

