Tragický príbeh mladého dievčatka: Po niekoľkých dňoch polícia našla denník, ktorý odhaľuje strašnú pravdu…

Toto je príbeh dievčaťa; dievčaťa s veľkým srdcom a túžbou žiť. Je to príbeh, ktorý by si mal prečítať každý. Príbeh Gizzell Fordovej je bohužiaľ pravdivý, bez ohľadu na to, ako veľmi by sme si priali, aby to tak nebolo. Samozrejme, pri čítaní by ste si mali uvedomiť, že nejde len o Gizzell, ale o tisíce detí, ktoré sú nútené každý deň trpieť rovnakou nočnou morou.

Pre Gizzell sa veci neskončili dobre, ale píšeme to v nádeji, že jej príbeh bude výstrahou, aby už žiadne ďalšie deti nemuseli znášať takúto krutosť. Osemročná Gizzell Fordová bola rovnako ako mnohé iné deti šťastné, zvedavé a múdre dievčatko. Milovala školu a tešila sa z nových kamarátov.

Ako mnohé deti v jej veku si viedla denník. Lenže riadky v jej denníku neboli plné zamilovaných srdiečok a tajných správ o chlapcoch, ktorí sa jej páčili. Namiesto toho sa na stránkach Gizzellinho denníka odhaľuje taká strašná pravda, že sa to ťažko číta.

Polícia našla Gizzell alebo „Gizzy“, ako ju bežne volali priatelia, mŕtvu v špinavom, škodcami preplnenom byte jej starej mamy v Austine v Texase. Bola dobitá a uškrtená. Na zápästiach mala stopy po podviazaní a na chrbte mala podľa denníka Chicago Tribune takú infikovanú ranu, že v nej boli červy.

Len niekoľko mesiacov pred smrťou sa Gizzellová s dvoma súrodencami presťahovala k svojmu otcovi Andremu a starej mame Helen. Andre mal vážnu chorobu, ktorá znamenala, že potreboval neustálu starostlivosť a nemohol sa o seba postarať.

O rodinu sa starala Helen a zvonku to vyzeralo ako v každom inom dome. Stránky Gizzinho denníka však svedčili o opaku. Gizzell bola každý deň trestaná za zlé správanie. Nútili ju robiť drepy, stáť v nepohodlných polohách a do úst jej strkali špinavú ponožku, ak urobila čo i len zvuk. Bola tiež fyzicky bitá, týraná a často sa musela zaobísť bez jedla a vody.

V prípadoch, keď sa chcela napiť vody zo záchoda, bola bitá od hlavy po päty. Niekedy ju priviazali k posteli a niekoľko dní sa nemohla voľne pohybovať. Napriek peklu, ktoré zažila, zostala Gizzy pozitívna. V jej denníku sa dalo dočítať, že vedela, že bude potrestaná za „vyvádzanie“, ale že dúfala, že sa z nej vyvinie inteligentná a krásna mladá žena.

Písala aj o tom, ako snívala, že sa bude hrať so svojimi súrodencami a pozerať televíziu. Často sa denník aktualizoval o niekoľko dní neskôr, keď opisovala, ako bola opäť zneužívaná. Žiaľ, na konci Gizzellinho života sa z jej denníkových zápiskov stali len roztrhané čmáranice. Jej úpadok bol rýchly a definitívny, keďže bola zbavená výživy, trpela neustálym týraním zo strany starej mamy a slabla každou sekundou.

Niekoľko dní pred smrťou údajne napísala: „Nenávidím tento život, pretože teraz mám super veľké problémy.“ Keď Gizzell našli, jej telo bolo tak zničené, že porotcovia sa pri vypočutí podrobností o prípade rozplakali. Denník svedčil o nádejnom mladom dievčati, ktoré milovalo školu a preskakovanie. Písalo sa v ňom aj o zneužívaní, ktoré preniklo do jej života.

Gizzellin otec zomrel na infarkt vo väznici okresu Cook, keď čakal na súdny proces za svoju úlohu pri jej smrti. Jej stará mama Helen bola neskôr odsúdená na doživotie za vraždu. Správy o Gizzellinom prípade potvrdzujú, že sa dalo niečo urobiť, aby sa veci zastavili pred jej smrťou.

Zdalo sa však, že záležitosť sa prehliadala. Iba mesiac pred tým, ako Gizzelle prišla o život, navštívil dom sociálny pracovník, ale nepodnikol žiadne kroky.

Zdieľajte Gizzellin príbeh so všetkými svojimi rodinnými príslušníkmi a priateľmi na Facebooku, aby ste ukázali, že žiadne dieťa by nikdy nemalo zažiť to, čím si prešla ona.