Podvádzal ju a po 10 rokoch povedal, že sa chce rozviesť. Na poslednú žiadosť jeho manželky niet slov!

„Keď som prišiel domov, manželka mi potichu a veľmi smutne podala večeru. Sadla si, začala jesť a potom som jej povedal, že s ňou chcem hovoriť o niečom dôležitom. S vážnou tvárou pokračovala v jedení a čakala, čo poviem. Bolo veľmi ťažké dostať tie slová zo stiahnutého hrdla, ale musel som ich povedať:

„Chcem sa rozviesť,“ povedal som a ona sa nezľakla, len sa ticho a pokojne spýtala: „Prečo?“

Keď som jej neodpovedal na otázku, rozhorčila sa a začala na mňa kričať, že nie som skutočný muž. Celú noc nespala, len sedela za kuchynským stolom a premýšľala. Bolo mi to ľúto a cítil som sa vinný, ale bol som zamilovaný do Jany, nie do svojej ženy.

Vypracoval som rozvodový rozsudok, v ktorom som jej zanechal auto, dom a 30 % firmy, keď som jej ho odovzdal, pozrela sa na mňa a roztrhala ho. Potom sa konečne rozplakala, čo bola veľká úľava, pretože zo seba dostala napätie a nepotláčala svoje emócie.

Na druhý deň som prišiel domov neskoro, sedela za stolom a niečo písala, ale nešiel som za ňou, lebo som bol veľmi unavený, išiel som rovno do izby a ľahol si do postele. Ráno mi podala lístok, v ktorom stálo, že odo mňa nič nechce, len aby sme sa pokúsili žiť normálny život ešte mesiac, kým sa skončia synove skúšky. Bolo to úplne pochopiteľné, nikto z nás nechcel, aby bolo dieťa tesne pred skúškovým obdobím rozrušené.

Dokonca ma požiadala, aby som si spomenul na chvíľu, keď som ju v náš svadobný deň niesol v náručí cez prah a aby som to s ňou zopakoval v tomto jedinom mesiaci, ak by to nebolo príliš veľa. Chcela, aby som ju každé ráno vyniesol v náručí zo spálne k dverám. Nechápal som, prečo ma o to žiada, ale usúdil som, že o nič nejde, že to ľahko zvládnem.

„Bez ohľadu na to, aké triky použije aj tak bude čeliť rozvodu,“ povedala Jana s posmešným smiechom, keď som jej povedal, o čo moja žena požiadala. Ráno som ju zdvihol na ruky, odniesol zo spálne do obývačky a odtiaľ k vchodovým dverám. Náš syn nám za chrbtom spokojne tlieskal, ale nič netušil.

Na druhý deň to už nebolo také zvláštne, bola uvoľnenejšia, opierala sa mi o hruď a ja som si pomyslel, ako dlho som sa na ňu naozaj nepozrel, zanedbával som ju. Na piaty alebo šiesty deň sa do nášho vzťahu vrátila intimita, stali sme sa akoby spolupútnikmi. Už pre mňa nebolo ťažké obliecť si ju, vlastne som mal pocit, že je to čoraz ľahšie a ona sa sťažovala, že jej staré oblečenie padá.

Ako dni plynuli, bola stále štíhlejšia a štíhlejšia a na konci mesiaca som ju držal ako pierko a smiali sme sa na tom. Medzitým som si uvedomil, ako veľmi som si neuvedomoval, že nášmu životu chýba intimita a dôvernosť. Cestou z práce som objednal kyticu kvetov a vložil do nej malú kartičku s nápisom: „Budem ťa každé ráno vynášať z izby v náručí, kým nás smrť nerozdelí.“

Keď som sa večer vrátil domov, s radosťou som bežal do izby, aby som jej dal kyticu, ale našiel som ju mŕtvu v posteli. Neuvedomil som si, že moja žena už niekoľko mesiacov bojuje s obávanou chorobou, rakovinou a neuvedomil som si, že schudla, pretože jej ostávali len týždne života.

Nevenoval som jej dostatočnú pozornosť a ona odišla s tým, že chce, aby som zostal starostlivým manželom a milujúcim otcom nášho syna! Vtedy som si uvedomil, aké nepodstatné sú majetky, ale aké dôležité sú intímne chvíle, ktoré môžeme zdieľať s úprimnou láskou.

Ak sa Vám tento príbeh páčil, zdieľajte ho aj so svojimi známymi na Facebooku.