Mali by sme si oddýchnuť ako za starých čias a rozprávať sa navzájom, pekne a potichu…

Ponáhľame sa, akoby sa náš život oneskoril, ak prídeme o päť minút neskôr, ponáhľame sa, míňame sa… nikdy sa nepozrieme jeden druhému do očí, utekáme, sú Vianoce, to je všetko, čo zostalo z nebeského zázraku.

Už nie sú tie staré sviatky, keď sa duše a srdcia odievali do nádherných šiat a v požehnanom tichu čakali na noc, verili v betlehemskú hviezdu a spoločne sa v láske modlili: Otče náš, Otče náš, ktorý si na nebesiach…

Už niet tej starej šťastnej oddanosti, ktorú vnáša pokoj Vianoc… bežíme a bežíme, a náš život to nestíha. Bežíme, bežíme, ale nikdy to nestíhame… pretože by sme mali odpočívať, ako za starých čias, na sviatky, rozprávať sa navzájom, pekne a potichu.