Adoptovala som si synovca a môj život sa zo dňa na deň zmenil…

Cesta k materstvu nie je pre všetky ženy vždy rovnaká, pretože existuje mnoho spôsobov, ako sa stať mamou. Niekedy vám život dá tento nádherný dar, keď to najmenej čakáte a spôsobom, ktorý ste si nikdy nepredstavovali. Presne to sa stalo Suzi Mannovej, ktorá sa zo dňa na deň stala zo slobodnej dievčiny… mamou!

Stále si pamätám na úzkosť, ktorú som v ten deň mala.

Tešila som sa, že zazvoní zvonček a otvorím dvere môjmu dieťaťu – teda synovcovi, ktorého zákonným zástupcom budem teraz ja. Jeho mama. Raffio mal len 18 mesiacov a môj brat a jeho manželka sa o neho nemohli postarať. Zvyšok rodiny prvých 10 mesiacov jeho života ani nevedel, že existuje…

Našťastie sa úradníci sociálnej starostlivosti rozhodli dať chlapčeka príbuzným namiesto toho, aby ho adoptovali cudzí ľudia. Na otázku som odpovedala obrovským, spontánnym „áno“! Mnohí boli týmto rozhodnutím šokovaní, pretože ma poznali ako človeka, ktorý pracuje dlhé hodiny a neustále cestuje.

Šokovaná však bola aj moja rodina, ktorá má vo všeobecnosti konzervatívny postoj k adopcii a už vôbec nie k adopcii od samotnej ženy. Samozrejme, že ma to neodradilo a tak som sa zo dňa na deň stala slobodnou matkou. Vedela som, že to nie je ľahké, ale tiež som vedela, že som pripravená dať Raffiovi všetko, čo potrebuje: domov plný lásky, bezpečia a stability.

Prvých pár týždňov bolo naozaj ťažkých – pre neho aj pre mňa.

Aj keď bol taký malý, vedel, že práve prežil obrovskú zmenu vo svojom živote a potreboval čas, aby ju strávil, pretože nemal možnosť vyjadriť sa a uvoľniť svoje emócie. Tak som mu venovala toľko času, koľko chcel a toľko lásky, koľko som mala a všetko fungovalo dobre.

Našťastie mi pestúnka, ktorá sa oňho starala predo mnou, veľmi pomohla s jeho zvláštnosťami a návykmi. Bolo to veľmi dôležité, pretože mal už rok a pol a mal špecifický režim jedenia, spánku atď. Keď som vedela, čo mám robiť, pomohla som mu rýchlejšie sa aklimatizovať vedľa mňa a v jeho novom domove.

Dnes má Raffio 10 rokov a náš vzťah je jedinečný.

Som jeho mama a teraz sa stará aj on o mňa. Hoci som sa snažila udržiavať kontakt s jeho biologickými rodičmi, nebolo to z ich strany možné. Jeho pestúnka nám však zostáva blízka ako úžasná priateľka.

Ešte nie som vydatá, ale začínam mať pocit, že je čas pohnúť sa ďalej (môj chlapec ma už nepotrebuje 24 hodín denne). Je pravda, že materstvo sa pre mňa stalo druhou prirodzenosťou a často spomínam na tie prvé mesiace, keď sme sa spoznávali.

Alebo v deň, keď sa objavil vo dverách. Doslova zmenil môj život a naplnil ma novým šťastím, o ktorom som netušila, že môže niekto zažiť!