Čo zaručí trvalý vzťah? Sociológia hovorí, že sú to tieto dve veci!

Autorka Emily Smithová vo svojom článku „Majster lásky“ uvádza, že zo všetkých párov, ktoré uzavrú manželstvo, len 3 z 10 zostanú v zdravom a šťastnom manželstve.

Štúdium manželstva

Sociológovia začali prvýkrát študovať manželstvo pozorovaním v praxi v 70. rokoch 20. storočia. Bola to reakcia na vtedajšiu krízu, keď sa ľudia rozvádzali v takom tempe ako nikdy predtým. Obávali sa dôsledkov, ktoré budú mať tieto rozvody na deti. Psychológovia sa preto rozhodli vrhnúť „vedecké siete“ na manželské páry. Priviedli ich do svojich laboratórií (alebo ambulancií), kde ich pozorovali a snažili sa zistiť, aké sú zložky zdravého a trvalého vzťahu.

Tím výskumníkov napojil páry na elektródy a potom im položil niekoľko otázok o ich vzťahu, o tom, ako sa zoznámili, aké boli ich hlavné konflikty, a pýtal sa aj na ich pozitívne myšlienky. Kým sa testované páry rozprávali, elektródy zaznamenávali ich krvný obeh, srdcový tep a rýchlosť potenia. Potom výskumníci poslali páry domov. Po šiestich rokoch ich opäť kontaktovali, aby zistili, či sú stále spolu.

Na základe získaných údajov rozdelili páry do dvoch hlavných skupín:

• majstri
• katastrofy

Majstri boli po šiestich rokoch stále šťastne spolu. Katastrofy sa buď rozišli, alebo boli stále spolu, ale chronicky nešťastní.

Čo s tým všetkým má spoločné psychológia?

Problém bol v tom, že aj „katastrofy“ k sebe stále prejavovali známky fyzickej príťažlivosti, ale v režime bojuj alebo utekaj. To znamená, že v tom neboli zahrnuté žiadne biologické faktory. Sedieť vedľa svojho partnera a rozprávať sa s ním však pripomínalo traumu, keď čelíte tigrovi s vycerenými zubami.

„Existuje návyk na stav mysle, ktorý majú majstri,“ vysvetľuje jeden z výskumníkov v rozhovore. „Je to toto: Vyhľadávajú vo svojom sociálnom prostredí veci, ktoré sa im páčia a za ktoré radi ďakujú. Túto kultúru úcty a vďačnosti budujú veľmi cielene.

Katastrofy, naopak, vyhľadávajú vo svojom sociálnom prostredí chyby svojho partnera. „

Jasné signály

Výskumníci zistili, že pohŕdanie je dôvodom č. 1, ktorý rozbíja partnerské vzťahy.

Ľuďom, ktorí sa zameriavajú na kritiku druhých, uniká 50 % pozitívnych vecí, ktoré ich partneri robia. Môžu dokonca vytvárať negativitu tam, kde žiadna nie je! Ľudia, ktorí svojim partnerom nastavujú chladné rameno – alebo ich zámerne ignorujú či na nich reagujú minimálne – ničia svoje vzťahy tým, že ich partner sa cíti zbytočný, neviditeľný a bezcenný.

Ľudia, ktorí sa k svojim partnerom správajú s opovrhnutím a neustále ich kritizujú, nerobia nič iné, len svojmu vzťahu ďalej škodia. Láskavosť je druhým najdôležitejším ukazovateľom (spolu s emocionálnou stabilitou) spokojnosti a stability vo vzťahu. Láskavosť dáva každému partnerovi pocit, že sa oňho stará, že mu rozumie alebo že ho jednoducho miluje.

Najťažší čas na praktizovanie láskavosti je, samozrejme, počas hádky. Je to však najdôležitejší čas na jej vykonávanie. Ak dovolíte, aby sa pohŕdanie a agresia počas konfliktu vymkli spod kontroly, môže to vzťahu spôsobiť nenapraviteľné škody. „Láskavosť neznamená, že nevyjadrujeme svoj hnev,“ vysvetľuje Julie Gottmanová, „ale láskavosť určuje, ako sa rozhodneme vyjadriť svoj hnev.

Môžete po svojom partnerovi hodiť oštep. Alebo mu môžete vysvetliť, prečo ste nahnevaní a cítite sa zranení. To je ten láskavejší spôsob. “ Keď chcú ľudia praktizovať láskavosť, myslia tým predovšetkým drobné prejavy štedrosti, ako napríklad kupovať si navzájom darčeky alebo si občas urobiť masáž.

To sú vynikajúce príklady ústretovosti, ale láskavosť by mala byť zabudovaná aj priamo do „kostry“ vzťahu prostredníctvom toho, ako sa partneri k sebe navzájom denne správajú. A to bez ohľadu na to, či si niekedy navzájom darujú masáž alebo čokoládu.

Jedným z klasických príkladov vo vzťahoch, ktoré sa skončili katastrofou, bolo neschopnosť spojiť sa pri dobrých správach týkajúcich sa toho druhého. Napríklad, keď sa jeden z partnerov pochválil povýšením v práci, druhý reagoval nezaujato – pozrel sa na hodinky alebo ukončil rozhovor stručnou poznámkou typu „No, to je pekné.“

Nakoniec sa začne hromadiť bežný stres spoločného života, ako sú deti, kariéra, priatelia a iné rozptýlenia, ktoré vytlačia čas na romantiku a intímne chvíle. Vtedy partneri začnú vynakladať menej úsilia na budovanie svojho vzťahu a dovolia, aby ho drobné spory postupne zničili.

U väčšiny manželstiev úroveň spokojnosti počas prvých rokov spoločného života prudko klesá. Avšak páry, ktoré spolu nielen vydržia, ale žijú šťastne mnoho rokov, sa vždy riadia duchom láskavosti a veľkorysosti.

Čo si o tom myslíte vy? Podeľte sa o Váš názor s nami. 🙂