Manželia si idú adoptovať svoje šieste dieťa, ale keď prídu do nemocnice, čaká ich veľké prekvapenie…

Allison a Josh boli mladí ľudia na vysokej škole, keď sa zoznámili a zamilovali. Krátko na to sa vzali a tešili sa na založenie krásnej rodiny. Najprv chceli mať dve deti, ale Boh mal s nimi iné plány. Nakoniec sa im narodilo niekoľko detí. Dnes11-ročná Abby, 9-ročný Jack a 8-ročná Isabel. Potom prišiel 5-ročný Micah, ich prvé adoptované dieťa. Potom prišlo ich štvrté biologické dieťa, 3-ročná Julia.

Allison a Josh vytvorili oveľa väčšiu rodinu, než pôvodne plánovali, ale boli veľmi šťastní. Osud chcel, aby do ich života vstúpilo ďalšie prekvapenie! V deň Allisoniných 38. narodenín, jej zavolala priateľka a advokátka, aby jej oznámila neuveriteľnú správu. Allison v rozhovore pre LittleThings povedala:

„Povedala mi, že si spomenula, že som jej povedala, že si chcem adoptovať dieťa a spomenula, že matka, ktorá práve porodila, potrebuje rodinu pre svoje dieťa. Zavolala som manželovi, aby sme sa o tom porozprávali a skôr než som stihla dokončiť návrh, povedal: „Jasné! To je odpoveď na naše modlitby!“

Keď nám zavolali, že Samova matka ide do nemocnice rodiť, okamžite sme zobrali naše deti a batožinu a vydali sa na desaťhodinovú cestu do Duke University Hospital v Durhame. Potom nám zavolala právnička a povedala:

„Má Josh obe ruky na volante?“

Potom mi povedala, že lekári v Duke práve dokončili ultrazvuk a zistili, že dieťa predsa len nie je jedno, ale DVE! Boli sme nadšení, ohromení… Ale zároveň v rozpakoch. Keď rozpaky opadli a vzrušenie narástlo, na displeji môjho telefónu sa opäť objavilo meno nášej priateľky. Keď však tentoraz začala hovoriť, jej hlas znel úplne inak. Jej vzrušenie sa vytratilo a namiesto neho zaznel hlas plný smútku.

„Je mi veľmi ľúto, že vám to musím povedať, ale ženu poslali na cisársky rez a lekári sa obávajú, že jedno dieťa sa nenarodí…“

Počas nasledujúcich dvoch hodín cesty do nemocnice sa stalo množstvo vecí, ale keď sme konečne dorazili, našli sme malého, zdravého chlapca, ktorého po pôrode objímali sestričky. Na jednotke intenzívnej starostlivosti však bolo malé dievčatko, o ktorom sme sa čoskoro dozvedeli, že sa narodilo bez vyvinutého mozgu.

Lekári sa na nás pozreli s očami plnými smútku a súcitu a povedali nám: „Nemusíte si ju brať. Vieme, že by ste toto dievča asi nechceli…“ Z druhej strany inkubátora sme si s Joshom povedali: „Je to naša dcéra.“ Celá naša rodina tam strávila nasledujúce tri týždne a dúfala, že všetko pre dievčatko dopadne dobre. Keď bol jej stav stabilizovaný, nemocnica Duke ponúkla dievčatku prevoz do detskej nemocnice v Birminghame, kde strávila ďalšie tri týždne na jednotke intenzívnej starostlivosti.

Po 44 dňoch v nemocnici sa Ava Leigh Lewisová napokon vrátila domov so svojou rodinou. Výber Avy za našu dcéru bol jednou z „najťažších a najľahších vecí“, ktoré sme kedy urobili. Niekoľkokrát do týždňa nás navštevuje tím, ktorý sa o ňu staral v nemocnici a ako sa so sestrami zbližujeme, ich návštevy nám pripomínajú, že Avin život na zemi by sa pravdepodobne skončil oveľa skôr, ako by sme si želali.

S deťmi sa rozprávame otvorene. Vedia, že Avin život bude oveľa kratší, než by si ktokoľvek z nás želal. Ale vedia, že jej môžeme dať veľa lásky. Príbeh tejto rodiny je úžasný. Núti nás obdivovať ju nielen za to, že všetky ich deti sú milované, ale aj za obetavosť a bezpodmienečnú lásku, ktorú prejavujú tomuto malému dieťaťu.

Sila ich duše je obdivuhodná a všetci by sme sa z nej mali učiť.