Mladý vojak zavolal rodičom, že sa vracia domov! Hrôza z toho, čo sa stalo na druhý deň!

Príbeh je o vojakovi, ktorý niekoľko rokov bojoval vo Vietname, ale jedného dňa zavolal rodičom, že sa vracia domov.

„Mami, ocko, idem domov! Ale chcem vás o niečo požiadať. Mám kamaráta a chcem ho vziať so sebou,“ povedal.

„Jasné, “ odpovedali rodičia.

„Ale chcem, aby ste vedeli ešte niečo. Bol v boji ťažko zranený, stúpil na mínu a prišiel o ruku a nohu. Nemá kam ísť, preto chcem, aby zostal s nami,“ dodal.

„Je mi to ľúto, synu, ale možno mu nájdeme dobré miesto, kam sa môže presťahovať,“ povedala jeho matka.

„Nie, mami, chcem, aby žil s nami!“

„Ale synku!“ Vložil sa do toho jeho otec. „Nevieš, akú obeť od nás žiadaš. Takýto zranený človek môže byť pre nás veľkou záťažou. Máme svoje vlastné životy, tak príď domov a zabudni na toho chlapca, som si istý, že to zvládne sám.“

Potom mladý vojak zavesil. Rodičia o ňom nejaký čas nepočuli. O niekoľko dní neskôr však zavolali zo sanfranciskej polície, že ich syn spáchal samovraždu skokom zo strechy. Zúfalí rodičia okamžite leteli do mesta, aby identifikovali telo. Boli šokovaní, keď zistili, že ich synovi chýba ruka a noha.

Aké je z toho ponaučenie? Rodičia v tomto príbehu sú ako väčšina ľudí. Nie je ťažké milovať niekoho, kto je krásny, inteligentný, dokonalý. Ťažšie je to s tými, ktorí narúšajú poriadok nášho života, pretože potrebujú pomoc, pretože potrebujú podporu.

Väčšina ľudí je uzavretá voči ľuďom, ktorí trpia, alebo to nedokážu zvládnuť. Nebuďme takí, nebojme sa požiadať o pomoc, pretože tým nepomáhame nikomu, ani sebe ani iným.

Zdieľajte tento príbeh aj s ostatnými.