Moja 13-ročná dcéra sa oblieka, strihá vlasy a správa sa ako chlapec, bojím sa, že by mohla byť „iná“….

„Moja dcéra sa od malička oblieka, strihá a správa sa ako chlapec. Neviem, ako sa s tým vysporiadať…Som vydatá 15 rokov a mám 13-ročnú dcéru. Od malička rada nosila neutrálnejšie, takmer chlapčenské oblečenie, pričom najradšej hrala hry ako futbal alebo videohry, skôr ako sa zaoberať bábikami.

S pribúdajúcim vekom je mne aj jej jasné, že sa viac stotožňuje s povahou mužského pohlavia, pričom jej výzor naznačuje chlapca. Vlasy má dosť krátke, oblečie volné a snaží sa čo najlepšie zakryť svoje telo, ktoré začína byť čoraz viac ženské. Mám obavy, pretože neviem ako sa s tým vysporiadať.

Bojím sa, že to bude mať ťažké a takú budúcnosť si pre ňu nechcem predstaviť. Na druhej strane chcem, aby bola sama sebou, ale nechcem aby bola celý život utláčaná.“

Čo na to hovorí odborník?

Milá Katarína,

Ideme diskutovať o veľmi citlivej téme, ktorá si vyžaduje veľmi citlivé ťahy z vašej strany a samozrejme aj zo strany vášho partnera. Povedzme si najskôr, čo pre dieťa znamená prejaviť sa prostredníctvom obliekania, účesov, hračiek a činností.

Mnohokrát ide o jednoduchú indikáciu, ktorá však nie je rozhodujúca. Osoba sa môže jednoducho vyjadrovať bez toho, aby preukázala svoju rodovú identitu. Deti už od útleho veku začínajú určovať pohlavie a skúmať, či sa nejako stotožňujú s inými ľuďmi a samozrejme, s pohlavím, ktoré im bolo pridelené pri narodení.

Biologické  pohlavie, ktoré sa týka našich pohlavných orgánov, nemusí byť tým, s čím sa v sebe cítime stotožnení. Jediný, kto nám môže povedať, ako sa cítime, sme my sami. Rodová dysfória, ako hovoríme v diagnostickom manuáli duševných porúch, je, keď je moje telo iné, ako by som chcel.

Napríklad, keď som biologicky dievča, cítim sa ako chlapec, alebo ak som biologicky chlapec, želám si, aby som bol dievčaťom.

Je veľmi dôležité nezamieňať si rodovú identitu so sexuálnou orientáciou, ktoré spolu nesúvisia a navzájom sa neovplyvňujú. Sexuálna orientácia označuje sexuálno-erotickú príťažlivosť, ktorá môže byť v akomkoľvek smere, akéhokoľvek pohlavia.

Ako jednoduchý príklad možno uviesť, že človek sa môže cítiť ako žena a definovať sa ako žena, ale vyjadrovať sa nedefinovaným spôsobom v tom, ako sa oblieka alebo správa. Tento príklad má ukázať, že nepotrebujeme označovať ľudí v konkrétnej kolónke a predpokladať, že ak sa stane toto, stane sa aj to druhé.

Na vysokej škole, kde učím, mám študentku, ktorá, hoci má na zozname mien ženské meno, chce, aby som ju oslovoval mužským menom. Identifikuje sa ako muž, je asexuálna a môže vstúpiť do romantických vzťahov iba s mužmi. Mojou povinnosťou je rešpektovať to, čo chce, aby som ju volal, a nikdy v nej nevyvolávať pocit, že je iná, divná alebo že má problém.

Keď máme základné prvky psychoedukácie, teraz prichádza časť o tom, ako podporujeme naše dieťa, ak je mu v tele nepríjemné. Najprv necháme dieťa, aby sa vyjadrilo, ako chce, bez toho, aby sme ho súdili alebo usmerňovali, ako by malo správať.

Tiež neposudzujeme iné deti alebo správanie, ktoré pred ním vidíme na ulici alebo v televízii, pretože z toho, ako nás vidí správať, si uvedomuje, či bude akceptované jeho vlastné správanie. Deti chcú potešiť svojich rodičov, a tak často skrývajú prvky svojej osobnosti/sexuality, aby sa nedostali do konfliktu s tým, čo by chceli rodičia.

Pocit hanby a viny by sa mal veľmi opatrne úplne odstrániť z rámu. Aby sa tak stalo, mala by si sa ty najskôr zbaviť svojich očakávaní a nechať ísť jediné: že svoje dieťa milujete, prijímate ho bez podmienok a chcete, aby bolo šťastné, bez ohľadu na jeho sexuálnu orientáciu a sexuálnu identitu.

Na záver je veľmi dôležité povedať, že vaše dieťa sa ešte s určitosťou nerozhodlo čím chce byť, takže máte otvorený komunikačný kanál, ktorý s vami zdieľa všetko. Tieto veci, ako sa momentálne prejavuje, môžu byť dočasné. Ak sa niekedy rozhodne, že chce podstúpiť zmenu pohlavia, potom by ste mali ísť spolu za odbornými lekármi, prípadne psychológmi, ktorí sa takýmito prípadmi zaoberajú a usmernia vás.

Zapamätaj si niečo. Vaše dieťa nenesie zodpovednosť, nemôže ovplyvniť to, ako sa cíti a vy nezodpovedáte za žiadnu formu diskriminácie. Svet je krutý, ale dieťa s podporujúcimi rodičmi prekvitá, nech si ignoranti myslia čokoľvek.