Náš chlapec zostal ochrnutý, zatiaľ čo on sa zahrával s inými ženami…

Všetko sa začalo v roku 1986. Ja som mala 15 a on 17 rokov. Ja som skončila školu, on armádu a v roku 1990 sme sa vzali. V roku 91 sa nám narodil syn. Po chvíli sa začali konflikty. Nechcel, aby som pracovala a vychovávala dieťa. Nemala som ho s kým nechať a sťažoval sa mi na platenie škôlky, tak som sa podvolila.

Venovala som sa rodine a dieťaťu. Nepamätám si, že by mi niekedy pomáhal s výchovou. Keď som vychádzala z pôrodnej sály cisárskym rezom, nikdy sa ma nespýtal či chcem, aby priniesol niečo zvonku. S bábätkom v náručí som musela sama nakúpiť potraviny, aby bolo všetko tak, ako má byť, keď príde. Celý deň bol preč z domu a časom som sa dozvedela alebo som si uvedomila, že sa zahráva s rôznymi ženami.

Jedna z nich bola sestra jeho švagrinej, druhá bola jeho susedka, ktorá bola tiež neplnoletá a chodila mi robiť spoločnosť, tretia bola sestra jeho spolupracovníka a tak ďalej. Boli sme jeden dobrý a jeden zlý. Roky plynuli a v roku 2001 sa nám narodila dcéra. Rovnaký model pokračoval.

Sťažovali sa, že nikdy nechodil na školské akcie a všeobecne chýbal. Roky plynuli, deti rástli a náš 25-ročný syn mal nehodu na motorke a zostal ochrnutý. Vtedy sa začal pád z kopca. Ja som sa snažila stáť pri synovi a dcére, ktorá bola v puberte a on chodil za babami a užíval si život, ako sa ukázalo.

V roku 2021 som tú babu objavila, pretože sa už neobťažoval to ani skrývať. Po toľkých rokoch so mnou odišiel žiť s ňou a ani sa neohliadol. Všetka komunikácia sa stratila. Raz, keď som sa s ním išla stretnúť kvôli súdnemu prípadu, ma tá baba udrela. Povedala, že nemám čo robiť v jej obchode…

V päťdesiatke nie je ľahké začať odznova, ale musím…