O čom takmer nikto nevie: Prečo sa rakvy ukladajú približne 2 metre pod zem…

Ľudia pochovávajú svojich zosnulých už tisíce rokov. Hoci sa často hovorí o obradoch, tradíciách a kultúrnych zvykoch spojených s pohrebmi, jedna vec zostáva pre mnohých záhadou – prečo sa hroby kopú približne do hĺbky dvoch metrov.

Prečo práve dva metre? Prečo nie jeden alebo tri?
Za touto zdanlivo jednoduchou otázkou sa skrýva kombinácia historických, hygienických aj praktických dôvodov.

Ako hlboké sú hroby dnes

Pri väčšine moderných pohrebov sa hroby kopú približne 180 až 200 centimetrov do hĺbky. Do takto pripraveného hrobu sa uloží rakva a následne sa zasype zemou.

Pre prítomných je to často len súčasť pohrebného obradu, no málokto si uvedomí, že táto hĺbka nie je náhodná.

Historické korene pohrebnej hĺbky

Už staroveké civilizácie dbali na to, aby boli zosnulí pochovaní dostatočne hlboko.

• Egypťania stavali zložité hrobky a komory

• iné národy kopali jednoduché hroby v zemi

Aj vtedy však nebola hĺbka náhodná.
Cieľom bolo:

• chrániť telo pred zvieratami

• zachovať dôstojnosť zosnulého

• oddeliť svet živých od sveta mŕtvych

Stredovek a náboženské tradície

V stredoveku sa pohreby konali najmä v náboženskom prostredí a pravidlá určovali miestne tradície alebo cirkev.

Neexistovali jednotné zákony – každá komunita pochovávala zosnulých podľa vlastných zvyklostí.

Postupom času sa však začala riešiť aj hygiena a zdravotné riziká spojené s pochovávaním.

Keď pohreby súviseli so zdravím živých

V 17. storočí, počas veľkých epidémií v Európe, sa pochovávanie zosnulých stalo aj dôležitým hygienickým opatrením.

Jedným z najznámejších príkladov je veľká londýnska morová epidémia v roku 1665, ktorá si vyžiadala desaťtisíce obetí.

V tom čase ľudia verili, že choroby sa šíria tzv. „miasmou“ – teda škodlivým vzduchom alebo výparmi z tiel.

Preto bolo dôležité pochovávať zosnulých čo najhlbšie, aby sa zabránilo šíreniu chorôb.

Odkiaľ pochádza pravidlo „šesť stôp pod zemou“

Známy anglický výraz „six feet under“ (šesť stôp pod zemou) má skutočný historický základ.

Počas londýnskej epidémie moru v roku 1665 vydal vtedajší starosta nariadenie, podľa ktorého museli byť hroby hlboké najmenej šesť stôp, čo je približne 1,8 až 2 metre.

Cieľ bol jednoduchý – znížiť riziko šírenia chorôb z tiel pochovaných v zemi.

Moderné pohrebné zvyklosti

Aj dnes sa v mnohých krajinách používa približne dvojmetrová hĺbka hrobu ako štandard.

Rozdiely však existujú:

• v niektorých štátoch USA môžu byť hroby plytšie

• inde sa kopú aj 3–4 metre hlboké hroby, aby sa mohli členovia rodiny pochovávať nad seba

Dôležitú úlohu hrá aj hladina podzemnej vody.

Napríklad v americkom meste New Orleans, kde je vysoká hladina podzemnej vody, sa hroby často nestavajú hlboko. Namiesto toho sa používajú nadzemné hrobky alebo kryptové stavby.

Praktické dôvody – ochrana pred zvieratami

Ďalším praktickým dôvodom je ochrana pred zvieratami.

V minulosti mohli plytké hroby ľahko rozhrabať:

• líšky

• vlky

• túlavé psy

Hlbší hrob zabezpečil, že telo zostalo bezpečne uložené pod zemou.

Stabilita hrobu

Pri plytkých hroboch sa mohlo stať aj to, že:

• pôda časom klesla

• silný dážď hrob rozmylo

• zvyšky sa dostali na povrch

To predstavovalo nielen zdravotné riziko, ale aj veľkú psychickú traumu pre rodinu zosnulého.

Prečo teda práve dva metre?

Dvojmetrová hĺbka je výsledkom dlhého historického vývoja.

Ovplyvnili ju:

• staré tradície

• hygienické obavy

• ochrana pred zvieratami

• stabilita hrobu

• úcta k zosnulým

A hoci dnes už nehrozia rovnaké epidémie ako v minulosti, tento štandard sa zachoval až dodnes.

Zaujímavé je, že celý tento zvyk vznikol pred stovkami rokov počas jednej z najväčších epidémií v histórii – a svet ho dodržiava dodnes.