Pätnásť rokov som žila s netvorom, svojou „matkou“. Ako som ju mohla pozvať na svoju svadbu…

V živote príde čas, keď si poviete, že už toho bolo dosť. Myslíte si, že všetky matky chcú pre svoje deti to najlepšie? Myslíte si, že všetci milujú svoje deti? Nie! Sú matky, ktoré svoje deti nechcú. Sú matky, ktoré bojujú o svoje deti… matky, ktoré žiarlia…

Pätnásť rokov som žila s netvorom… s matkou, ktorá ma ponižovala, lebo som pribrala päť kíl… s matkou, ktorá ma oddeľovala od partnerov, s matkou, ktorá žiarlila, lebo som si kúpila blúzku… s matkou, ktorá ma finančne vysávala… s matkou, ktorá sa starala o to, aby som sa nedostala do verejného sektora… chodila mi oponovať, lebo jej syn sa nedostal…

Matku, ktorá ma bila, matku, ktorá mi nedovolila dať si vonku kávu… lebo by som bola kur**… matku, ktorá vypínala kúrenie v dome, aby som mrzla a vonku bolo mínus päť stupňov… matku, ktorá predala moje auto, na ktoré som platila účty, a pretože je písané na ňu, predala ho.

Matka, ktorá sa mi vyhráža, že ma vyhodí z domu… ktorá po desiatich rokoch tvrdí, že je lovkyňa ľudí… matka, ktorá preklína svoje dieťa… ktorá má slabosť len pre jedno zo svojich detí…matku, ktorá preklína… matku, ktorá preklínala svojho manžela, ktorý mal všetko… matku, ktorá stratila manžela a nestarala sa… matku, ktorá urobila svoje dieťa nešťastným.

Jej dcéra mala zlé životné obdobie a ona sa ani neunúvala vziať ju k lekárovi. Je mi ľúto… ako ju môžem nazvať svojou matkou?

Ako ju môžem chcieť mať pri sebe… Nenávidí ma… viete prečo…?

Pretože som dosiahla to, čo ona nedokázala… pretože stojím na vlastných nohách… pretože milujem svoje dieťa s citom… pretože som bola vo všetkom silná!

Podeľte sa o tento článok aj s ostatnými.