Prečítanie tohto článku vám zaberie 1 minútu, ale natrvalo zmení vaše myslenie…

Dvaja muži, obaja vážne chorí, ležali v jednej nemocničnej izbe. Jeden z nich si mohol každý deň na hodinu sadnúť, aby sa mu vypustila tekutina, ktorá sa mu nahromadila v pľúcach. Jeho posteľ bola vedľa okna. Druhý muž celý čas ležal na chrbte. Muži spolu trávili hodiny. Rozprávali sa o svojich manželkách, domovoch, práci, vojenskej službe, o tom, kde všade boli na dovolenke…

Každé popoludnie, keď si muž ležiaci pri okne mohol sadnúť, trávil čas rozprávaním svojmu spolubývajúcemu o všetkom, čo sa dialo za oknom. Muž v druhej posteli vždy ožil počas tej jednej hodiny denne, keď sa jeho svet rozšíril a ožil všetkou činnosťou a farbami vonkajšieho sveta.

Za oknom bol park s krásnym jazerom. Na hladine sa hrali kačice a labute a deti spúšťali na vodu svoje modely lodičiek. Mladé zamilované páry sa prechádzali ruka v ruke uprostred kvetinových záhonov hýriacich všetkými farbami a v diaľke bolo vidieť panorámu mesta.

Zatiaľ čo muž sediaci pri okne to všetko podrobne opisoval, muž sediaci na druhej strane miestnosti mal zatvorené oči a predstavoval si celú tú malebnú scenériu. V jedno teplé popoludnie muž pri okne opisoval sprievod, ktorý práve prechádzal okolo. Hoci druhý muž nepočul žiadne zvuky kapely, vedel si to celé veľmi živo predstaviť vo svojej mysli.

Prešli dni, týždne a mesiace. Jedného rána prišla zdravotná sestra, aby mužovi priniesla vodu na kúpanie. Našla však len nehybné telo v posteli pri okne. Muž zomrel pokojne v spánku.

Smutná zdravotná sestra zavolala ostatný personál nemocnice, aby telo odviezli. Hneď ako sa to hodilo, požiadala druhého muža, či by ho nemohol premiestniť na miesto pri okne. Sestrička mu ochotne vyhovela. Keď sa uistila, že sa na novom mieste cíti dobre, odišla a nechala ho samého.

Pomaly, s bolesťou sa natiahol na jeden lakeť, aby prvýkrát uvidel skutočný svet vonku. Musel sa pomaly otáčať, aby videl. Stretol sa však s pohľadom na holú stenu.

Muž sa neskôr opýtal sestry, čo mohlo jeho zosnulého spolubývajúceho podnietiť k tomu, aby opísal také krásne veci za oknom. Zdravotná sestra odpovedala, že muž bol slepý a nevidel ani stenu.

Ďalej povedala: „Možno vás chcel len rozveseliť.“

Je nesmierne šťastné robiť druhých ľudí šťastnými napriek vlastnej zlej situácii. Spoločný smútok je polovica nešťastia, ale spoločné šťastie a radosť sa navzájom znásobujú. Ak sa chceš cítiť bohatý, spočítaj si všetky veci, ktoré máš a ktoré sa za peniaze nedajú kúpiť.

Podeľte sa o tento článok aj so svojimi priateľmi.