Prežila holokaust – ale zomrela, keď sa skrývala pred bombami….

Či už to nazveme iróniou alebo osudom, konečný výsledok pre Vandu Semjonovnu Obiedkovú, ktorá prežila holokaust, bol určite tragický. Túto 91-ročnú židovsko-ukrajinskú obyvateľku Mariupola stretla smrť 4. apríla počas ruskej invázie na Ukrajinu. Obiedková paradoxne prežila nacistický útok na presne to isté juhovýchodné mesto Mariupoľ na Ukrajine o mnoho rokov skôr.

Zomrela, keď sa skrývala v bunkri, keď bolo jej mesto počas „špeciálnej ruskej vojenskej operácie“ ťažko bombardované.

Vanda Semjonovna Obiedková prežila holokaust, ale nie ruskú inváziu.  V Mariupole v súčasnosti neostalo veľa Židov a Obiedková bola v komunite dobre známa. Jediný rabín mesta Mendel Cohen vyjadril obrovský smútok nad ich obrovskou stratou. „Celý Mariupol sa zmenil na cintorín,“ povedal.

„Vanda Semjonovna prežila nepredstaviteľné hrôzy. Bola to milá, radostná žena, výnimočný človek, ktorý navždy zostane v našich srdciach.“

Rabín Cohen sa v uplynulých týždňoch snažil vydať členov svojej komunity, ale k Obiedkovej a jej rodine sa jednoducho nemohol dostať včas. Odvtedy sa mu podarilo evakuovať Obiedkovu dcéru Larissu a jej rodinu. Dcéra Larissa sa tiež vyjadrila k tragickej smrti svojej matky.

„Mama si takúto smrť nezaslúžila,“ povedala.

Obiedkovej hrôzy sa prvýkrát začali v októbri 1941 v rukách nacistických Schutzstaffel, bežne nazývaných SS. Pod vládou Adolfa Hitlera sa mocná polovojenská organizácia nacistického Nemecka rozrastala a už okupovala veľkú časť Európy.

V roku 1941 nacisti popravili Obiedkovej matku a celú rodinu jej matky.  Obiedková mala len 10 rokov, keď SS vstúpili do Mariupola a začali zhromažďovať židovské obyvateľstvo v jej meste. Väčšinu Obiedkovej rodiny vrátane jej matky popravili spolu s ďalšími 9 000 až 16 000 židovskými obyvateľmi Mariupola 20. októbra 1941.

Obiedkovej sa podarilo tomuto masakru vyhnúť, ale bola zadržaná nacistickými silami.

Našťastie sa jej podarilo zachrániť, keď rodinní priatelia presvedčili zadržiavateľov, že je Grékyňa a nie Židovka. So svojím otcom sa potom dva roky skrývala v nemocnici, až kým Mariupol nebol v roku 1943 konečne oslobodený. Napriek všetkým hrôzam, ktoré zažila, Obiedková svoje mesto milovala a zostala v ňom až do svojej nedávnej smrti. V roku 1954 sa vydala a v posledných rokoch žila so svojou dcérou.

„Mama milovala Mariupol, nikdy ho nechcela opustiť,“ povedala jej dcéra Larisa.

Nevinní civilisti po celej Ukrajine sa od 24. februára, keď ruský prezident Vladimir Putin začal útočiť na krajinu, nevyhnutne dostávajú pod paľbu útokov. Po oslobodení Mariupola spod nacistickej okupácie v roku 1943 Obiedková nikdy nechcela odísť. Obiedková a jej rodina neboli výnimkou a v posledných týždňoch bojovali o prežitie.

Keď sa začalo prvé ruské bombardovanie, boli nútení presťahovať sa do pivnice obchodu s vykurovacími potrebami. Keďže im dochádzali zásoby, boli nútení niekoľkokrát riskovať život, aby sa dostali k najbližšiemu zdroju vody, pri ktorom stáli dvaja ruskí ostreľovači.

„Nebola tam voda, elektrina ani teplo a bola tam neznesiteľná zima,“ povedala Larissa. „Ale nemohli sme pre ňu nič urobiť. Žili sme ako zvieratá.“

V reakcii na ruské bombardovanie Obiedková poznamenala, že si nič podobné nepamätá ani počas Druhej svetovej vojny. „Zakaždým, keď padla bomba, celá budova sa otriasla,“ dodala. „Moja mama stále opakovala, že si nič podobné  počas Veľkej vlasteneckej vojny [druhej svetovej vojny] nepamätá.“

Počas niekoľkodňového ukrývania sa v chladnej a tmavej pivnici Obiedková veľmi zoslabla a nakoniec sa nedokázala ani postaviť. Napokon zomrela 4. apríla s dcérou Larissou po svojom boku.

Aký tragický a smutný príbeh! Zdieľaním si prosím uctite pamiatku Vandy Obiedkovej.