Svokrovci povedali o jej dieťati, že je to kus mäsa! Manžel ju teraz prosí, aby sa vrátila…

Rada by som vám porozprávala svoj vlastný príbeh. Teraz mám 29 rokov. Som v rozvodovom konaní. Mám malého anjelika vo veku 2 rokov. Pred 5 rokmi som spoznala svojho manžela. Boli sme v rovnakom veku a zdalo sa, že chceme v živote to isté. Mali sme rovnaké očakávania, až kým sme sa jedného dňa po takmer roku nerozhodli, že sa stretneme s našimi rodinami a vtedy sa pre nás začal celý ten zlý príbeh.

Jeho rodičia ma od chvíle, ako ma spoznali, nechceli. Nebola som na úrovni, ktorú chceli pre svojho syna.

Nebola som nevesta, ktorá by s nimi žila celý život v jednom dome, varila im, prala, starala sa o nich a samozrejme nemala do ničoho čo hovoriť.

Študovala som a to sa im nepáčilo, mala som prácu a nechceli ma (povolaním zdravotná sestra). Snažila som sa priblížiť ich k sebe, pomáhať im pri zdravotných problémoch, upratovať ich dom, keď odchádzali… variť im večeru, keď sa vracali z ciest, ale nikdy to nestačilo.

Od začiatku mu hovorili, že ma nechcú a môj manžel sa k tomu nikdy nepostavil tak, aby ma podporil.

Vždy ma obviňoval, že preháňam, že to nie je pravda. Po dvoch rokoch vzťahu sa nám narodilo dieťa. Vtedy to bolo oveľa ťažšie. V 8. mesiaci tehotenstva som sa musela z byrokratických dôvodov vydať v civilnom sobáši a oznámili sme dátum našim rodinám.

Vtedy prišiel môj svokor s papierom v rukách a požiadal ma, aby som podpísala, že v prípade rozvodu si ja a moje dieťa nebudeme nárokovať nič z jeho majetku. Nikdy som to nepodpísala, povedala som mu, že nič nechcem a ďakujem Bohu, že to tak v mojom živote je. Do nemocnice som išla v tiesni s predčasnými kontrakciami a lekár mi zvýšil dávky tabletiek.

V čase, keď som rodila, môj manžel sa na tom všetkom nepodieľal. Videl ma plakať, bol rozrušený a odišiel do práce alebo von a nechal ma samú. Keď som porodila a mužovi rodičia ho videli naše dieťa, povedali môjmu manželovi, ktorý tam sedel pri nich a pozeral naň ako hlúpy otec: „Prečo sa naň tak pozeráš, veď je to kus mäsa!“

Nikdy ma v ničom nepodporili, nikdy mi s ničím nepomohli.

Manžel mi povedal, aby som nepočúvala, kým sa nezačal meniť aj on. Nechával ma celý deň s dieťaťom samú až do neskorej noci. Prosila som ho, aby si prišiel na chvíľu sadnúť k malej, aby som sa mohla najesť, okúpať, ale nič. Mala som pocit, že sa rozpadám. Moja rodina mi pomáhala ako len mohla a vďaka bohu, že som ich mala pri sebe.

Neskôr môj manžel začal robiť veľa hlúpostí. Pristihla som ho, ako sa rozpráva s nejakými ženami, bývalou a posiela fotky nášho dieťaťa. Raz v noci dostal niekoľko správ od našej známej. Môj manžel s ňou udržiaval vzťah takmer rok. Chodil na výlety, žiadal ma, aby som mu našla hotel, kde by mohol bývať s touto babou a ja som nič netušila, kým sa všetko neodhalilo. Dal veľkú sumu peňazí otcovi svojej „priateľky“…

Keď som sa to dozvedela, všetko sa mi rozpadlo, celý život.

Žiadala som ho, aby mi povedal celú pravdu, nikdy mi ju nepovedal, až kým som to nezistila sama a potom som odišla. Vzala som dieťa a odišla som. Dva mesiace som bola preč z domu, každý deň ma prosil a hovoril, že sa zmení, že bude iný, že by sme sa mali snažiť a mnoho ďalších vecí.

Vrátila som sa, dala som šancu rodine, ktorú sme mali, ale namiesto toho, aby to fungovalo, začal sa ešte viac vymykať z koľají. Jedného dňa pohár pretiekol a z banálneho dôvodu ma udrel. Vzala som dieťa ako najrýchlejšie som mohla a odišla som. Podala som žalobu a teraz žijem s rodičmi.

Každý deň ma prosí, aby som sa vrátila…