Tento list je pre muža, ktorý ma opustil tesne pred narodením môjho dieťaťa: Ďakujem!

Po troch spoločných rokoch som úprimne verila, že si ten pravý a že naša láska vydrží všetko. Mala som len 19 rokov, keď som ťa stretla…

„Pre muža, ktorý ma opustil, keď som otehotnela.“

Neviem, či sa k tebe môj list niekedy dostane, ale cítim, že ti dlžím poďakovanie. Po troch spoločných rokoch som úprimne verila, že si ten pravý a že naša láska vydrží všetko. Mala som len 19 rokov, keď som ťa spoznala… Bláznivé časy… Univerzita, večierky a veľa krivoľakých nocí… Boli sme nezodpovední, skoro deti a teraz sa čudujem, prečo som neotehotnela oveľa skôr – asi by som skôr zistila, aký si „dobrý“ človek…

„Viem, že som mala na výber – vybrala som si pôrod. Pamätám si, ako som v šiestom mesiaci sedela sama vo svojej izbe a ako veľmi som ťa nenávidela za to, čo si mi urobil. Vybral si si inú cestu – vybral si si alkohol, rýchle dobrodružstvá a nepredvídateľnosť. Ale ja som musela dospieť.“

„Po tom všetkom ti chcem poďakovať, že si odišiel v správnom čase. Obaja sme vedeli, že sa to skončí. A som vďačná, že moja dcéra nemusí trpieť, lebo si zo dňa na deň zmizol z jej života… Dovoľte mi poďakovať sa ti ešte za jednu vec…“

„Ďakujem ti, že si ma naučil, že džús je chutnejší ako whisky s kolou, že smiech mojej dcéry má väčšiu cenu ako hluk akejkoľvek kapely a že je oveľa cennejšie zobudiť sa ráno na plač mojej dcéry ako na bolesť hlavy po bezsennej noci.“

„A nakoniec, v tých prvých mesiacoch som si nikdy nemyslela, že najväčšiu radosť mi urobíš ty.“

Toto by si mala prečítať každá matka, vlastne každá matka a rodič!