Vdova po mojom bývalom manželovi odmietla, aby som sa zúčastnila na pohrebe…

S manželom sme boli manželia 35 rokov a mali sme tri deti, ktoré už vyrástli. Pred štyrmi rokmi sme sa rozviedli, ale udržiavali sme veľmi priateľský a civilizovaný vzťah. Zachovali sme mnohé zvyky, ktoré sme mali ako rodina, napríklad rodinnú večeru každý víkend. Je to niečo, čo naše deti veľmi chceli a my sme im to neodopreli.

Pred dvoma rokmi mal môj bývalý manžel pomer s inou ženou, čo mi od začiatku „nesedelo“. Nepáčilo sa jej, že sme s bývalým manželom udržiavali veľmi pekný vzťah a stále sme si boli blízki, najmä kvôli našim deťom. Zrejme ho chcela len pre seba a neustále so mnou bojovala.

Bohužiaľ, pred niekoľkými mesiacmi som prišla o bývalého manžela, ktorý dostal infarkt. Táto nová žena, ktorá vstúpila do jeho života a ktorá sa krátko pred jeho smrťou stala jeho manželkou, ma nechcela ani na pohrebe napriek tomu, že moje deti žiadali, aby som prišla.

Nakoniec urobila kompromis a ja som išla na pohreb, ale nie ku stolu. Cítila som sa, ako cudzia, akoby som bola len okoloidúca z jeho života a nie niekto, s kým sme boli spolu od neskorej puberty a mali sme spolu tri deti.

Na každého, kto sa k nej priblížil a naznačil, že to, čo robí, nie je správne, reagovala ako chúďa a žiadala, aby rešpektovali jej bolesť a neobťažovali ju nezmyselnými vecami. Teraz, o niekoľko mesiacov neskôr, som sa dozvedela, že robí čistku vo veciach môjho bývalého manžela.

Dcéra, s ktorou majú lepšie vzťahy, sa s ňou rozprávala a požiadala ju o fotku nás piatich, keď boli deti mladšie, ale ona trvá na tom, že ju nemôže nájsť. Viem, že klame. Viem, že môj manžel tú fotografiu miloval a mal ju na prvom mieste na stole, ale aby išla proti mne a ublížila mi, odmieta mi ju dať.

Celá táto situácia ma veľmi rozrušila a som rozrušená do takej miery, že vážne uvažujem o tom, že ju navštívim a spýtam sa jej, prečo sa ku mne takto správa. Nepamätám si, že by som jej niečo urobila. Za života môjho bývalého manžela sme sa rozprávali sotva dvakrát a to tak o vetre a vode, ale moje deti mi to nedovolia, lebo vedia, že by ma vyprovokovala a došlo by k veľkej hádke.

Úzkosť a nespravodlivosť ma dusia a je mi z nich zle. Už neviem, čo mám robiť. Čo si myslíte vy?