Syn dal rodičom poriadnu lekciu za ich správanie. Je to skutočne príbeh na zamyslenie…

Jeden starý muž, Miklós, žil šťastne na vidieku so svojou milovanou ženou, mali malý dom a hospodárstvo a boli veľmi spokojní. Potom ale jeho žena bohužiaľ zomrela a muž už bol príliš starý na to, aby sa o hospodárstvo sám postaral.

Mal ale syna, ktorý mal už vlastnú rodinu, ženu a malého syna Csabiho. Synovým zámerom bolo dať otca do niektorého z domovov pre seniorov alebo do opatrovateľského domu, nemali však na poplatok za prijatie a na pravidelné platby za pobyt dostatočné prostriedky.

Ťažkosti v novom prostredí

Domček bol teda predaný a oni Miklósa vzali bez nejakého pocitu radosti k sebe do bytu. Ani Miklós sa v ich byte necítil práve dobre. Sužovali ho zdravotné problémy, ktoré bývajú typické pre jeho rovesníkov. Trpel bolesťami kĺbov, a to najmä pri zmenách počasia, a mal tiež problémy so sluchom.

Naviac Miklós smútil za svojou záhradou a volnosťou, ktorú mu poskytoval život na vidieku. Bol zvyknutý na priestor a teraz sa musel tiesniť v malom byte a navyše s príbuznými, ktorí mu dávali najavo, že im je na obtiaž. Cítil sa sám. Niekoľkokrát za deň vyšiel na chodbu, aby si v pokoji vyfajčil cigaretu a niekedy sa dal do reči aj so susedom, ktorému sa zveril, že je nešťastný.

Vyhnanie od stola

Svetlom v jeho živote bol však jeho vnuk Csabi. Miklós sa tešil hlavne na spoločné jedlá, pri ktorých rád počúval to, ako Csabi rozprával, čo za celý deň robil a zažil. Lenže jeho syn a nevesta Miklósa po čase od stola vykázali, pretože im veľmi vadilo, že mu často odkvapkáva jedlo z kútikov úst a oni to potom musia upratovať. Vôbec nebrali do úvahy, že to Miklós nerobí schválne, ale už mu jeho zdravotný stav nedovoľuje zvládať niektoré činnosti ako predtým.

Miklósa skutočnosť, že je nútený jesť sám, trápila. Chýbala mu spoločnosť rodiny a hlavne malého Csabiho. Keď sa potom stalo, že kvôli stareckému trasu rukou rozbil niekoľko tanierov, ktoré chcel po sebe po jedle upratať, nedostával potom večeru na tanier ako ostatní, ale len na drevenú dosku.

Obrat k lepšiemu

Pre Miklósa to bolo ponižujúce, ale našťastie táto situácia netrvala dlho a to prekvapivo vďaka Csabimu. Ten síce mlčal, ale dianie doma pozorne sledoval a jedného dňa si požičal Miklósovo rezbárske náčinie a dva kusy dreva a začal ich opracovávať. Csabiho otec, syn Miklósa, sa čudoval a pýtal sa syna, do čoho sa to pustil. Malý mu odpovedal, že sa rozhodol urobiť jemu aj mamičke ich vlastné drevené taniere, ktoré by si mohli schovať na starobu, aby vždy mali z čoho jesť, keď sa im tiež budú triasť ruky ako dedkovi.

To bola pre otca lekcie! Najskôr na syna neveriacky hľadel, ale potom sa rozplakal a uvedomil si, ako sa k otcovi celý čas správal. Keď sa spamätal, zašiel za otcom, úprimne sa mu ospravedlnil a poprosil ho či by ho odprevadil k stolu. A pretože Miklós netúžil po ničom inom ako po tom, aby bol súčasťou rodiny, objal ho a celá rodina sa zišla pri večeri.

Odvtedy bol Miklós už len šťastný a malého Csabiho začal učiť vyrezávať, rovnako, ako to jeho učil jeho vlastný otec.

Zdieľajte tento príbeh aj s ostatnými a prejavujme svojim rodičom lásku po celý ich život, pretože si to zaslúžia…💕