Otec opil svoju dcéru. Znie to hrozne, ale toto je dôvod, prečo to urobil…

Každý rodič pripravuje svoje dieťa na život iným spôsobom. Toto je svedectvo japonského dievčaťa, ktoré jej otec nabádal, aby sa s ním opíjala. Znie to zvláštne, však? Otcov dôvod bol však oveľa hlbší ako len opiť sa. „Bola som rebelantské, zlé dieťa a robila som veľa hlúpostí. Keď som bola dosť stará na to, aby som mohla piť alkohol, otec mi raz povedal toto: Hej, Reiko, poďme si niekedy vypiť. Vezmem ťa kamkoľvek budeš chcieť a môžeš piť, čo budeš chcieť. Bude to skvelé.

Rovnako ako ostatní mladí ľudia som aj ja najprv váhala (prečo by som mala ísť von s otcom, keď môžem ísť s kamarátmi), ale bola som zvedavá, aký je tam nočný život. Tak sme išli do mesta, len ja a môj otec. Môj otec povedal, že mi kúpi akékoľvek nápoje a tak aj urobil. Povedal tiež, že pi, koľko chceš, nestaraj sa o návrat domov, táto noc je o tebe.

Cítila som sa naozaj divne, že ma nabádal, aby som sa napila, ale rozhodla som sa využiť túto príležitosť. Najprv sme išli do reštaurácie s grilom, kde si mysleli, že som otcova priateľka. Druhou zastávkou bol nočný klub. Aj tam si mysleli, že som jeho priateľka, pričom som vypila veľa nápojov. Treťou zastávkou bol sushi bar.

Šéfkuchár bol milý, keď som sa rozprávala s otcom, v jeho hlase som cítila náznak žiarlivosti. Tá situácia sa mi veľmi páčila. Vyzeralo to na nádherný večer. Uvoľnila som sa, otec ma povzbudzoval, aby som jedla a pila. Štvrtou zastávkou bola krčma. Už si presne nepamätám, čo sa dialo, čo som jedla a pila, o čom sme sa rozprávali… Piata zastávka bola v bare. Vôbec si to nepamätám, pretože mi zrazu prišlo zle a spadla som na bar.

Otec potom zavolal taxík a odviezol ma domov. Spomínam si, ako som na chvíľu nadobudla vedomie a potom som opäť „spadla do priepasti.“

– „Ahoj otec, prepáč, som trochu opitá,“ povedala som.
– To je v poriadku, choď spať.

Nasledujúce ráno, keď som sa zobudila, som sa cítila hrozne. Netrápila ma len opica, ale aj to, že ma otec videl takúto. Po tom, čo som bola v noci taká opitá, som sa mu nechcela pozrieť do očí. Keď som však prišla do obývačky, videla som, že otec už odišiel. Nechal mi odkaz:

„Drahá Reiko. Včera večer bola zábava. Nabudúce by sme mohli ísť opäť von. Pamätáš si, koľko si toho vypila? Dve pivá a päť koktailov. To je limit. Ak teda odteraz pôjdeš s priateľmi piť, prestaňte skôr, ako dosiahneš túto hranicu. Na svete je veľa zlých ľudí, niektorí z nich by ťa v tomto stave zneužili. Nemôžem tu byť vždy, aby som ťa chránil.  Preto som ťa včera zobral so sebou, aby si vedela, akú hranicu nesmieš prekročiť. Viem, že môžeš prestať. Mám ťa rád, otec.“

Mama mi potom povedala, že dlho premýšľali o tom, ako ma viesť k tomu, aby som prestala toľko piť, aby som vždy vedela, kde je hranica. Potom sa rozhodli, že ma otec vezme na tú noc.

Ďakujem, otec! Ďakujem, že si mi ukázal moje hranice. Odvtedy som nikdy nemala problém s alkoholom. Mala som rada spoločnosť svojich priateľov, ale vždy som si uvedomovala, čo si mi chcel povedať. Teraz, po rokoch, už môj otec nie je ten pohodový chlapík, ktorý ma brával do mesta piť. Teraz je z neho starý muž. Ale práve vďaka nemu som tým, kým som.