Príbeh mamičky, ktorá má len jedno želanie. Vidieť úsmev svojho dieťaťa.

Príbeh mamičky, ktorá má len jedno želanie. Vidieť úsmev svojho dieťaťa.

25 novembra, 2022 0 Od Redakcia

Pre každú matku je okamih, keď sa jej dieťa prvýkrát usmeje, momentom veľkého šťastia, ktorý sa navždy vryje do pamäti.

Ale sú aj mamy, ktoré sú o tento nádherný pohľad ochudobnené, pretože sú ochudobnené o svoj zrak. Hoci sa materstvo vo svojej podstate nelíši od zážitku každej mamy, existujú krásne chvíle, ktoré sú spoločné pre všetky a ktoré si mama, ktorá stratila zrak, nemôže vychutnať…

Moje rozhodnutie stať sa matkou nebolo ľahké. Ale túžila som po tom od útleho veku a keď som našla muža svojho života, svoju oporu, cítila som, že som na to pripravená. Keďže som však bola od narodenia zbavená zraku, hneď ako som otehotnela, prepadli ma pesimistické myšlienky a strach, že svojmu dieťaťu nebudem schopná poskytnúť všetko, čo potrebuje.

Našťastie môj manžel nedovolil, aby mi tehotenstvo otrávili temné mraky. Bol pri mne v každom štádiu, pri každej návšteve lekára a v každej neskorej noci, až kým sme prednedávnom aj my nezažili ten najkrajší deň v živote každého rodiča. Po relatívne ľahkom pôrode som konečne držala v náručí svoje dievčatko, svoje svetlo.

Veľa som počula o prvom období s dieťaťom, keď matka trávi s dieťaťom takmer celý deň. Moja sestra a väčšina mojich kamarátok už boli mamami a rozprávali mi o krásnych chvíľach, ktoré prežili – hovorili mi o ťažkostiach, ale aj tie majú svoju krásu. Nemohla som sa dočkať, kedy sa mi usadí v náručí, kedy zažijem radosť z dojčenia a kedy budem v noci počuť jeho dych, keď budeme spať vedľa seba.

Aké šťastie mám, že to všetko zažívam, sa nedá povedať. Ktorá žena by nemala rovnaký pocit? Materstvo je skutočným požehnaním a dáva vám obrovskú silu. Sila, o ktorej ste predtým nevedeli, že ju v sebe máte.

Ale mám jedno želanie.

Pred niekoľkými dňami mi manžel s nadšením prezradil, že sa na neho naše dieťa prvýkrát usmialo. Bola som z neho nadšená, ale moje slzy skrývali aj trochu smútku. S našou malou dcérkou som toho už zažila toľko, že som ani na sekundu nepomyslela na to, o čo by som prišla, keby som ju nevidela.

Ale keď som si uvedomil, že už nikdy neuvidím jej úsmev, bola som smutná. Trošku som aj závidela, že si to môže užívať jej otecko, aj keď teraz, keď je malá stále pripútaná ku mne. Samozrejme, naše dieťa sa teraz nielen usmieva, ale aj smeje a ja jej smiech dobre počujem. A jeho úsmev cítim hmatom, ba dokonca si ho môžem predstaviť.

Ak by som však mohla požiadať o jedinú láskavosť, bolo by to, aby som aspoň na chvíľu získala späť svoj zrak. Ten okamih, keď sa na mňa moje dieťa usmeje a ja uvidím jeho malé očká, ktoré sa na mňa pozerajú so všetkou láskou, nehou a vďačnosťou, akú majú detské oči pre svoju matku.

❤️