Priniesli si domov cudzie deti. Potom sa stalo niečo, čo nikto nečakal a bol to asi osud, ktorý to takto zariadil…

Keď zistíte, prečo to ten muž urobil…

„Keď som počula, čo povedal môj manžel, takmer sa mi zastavilo srdce. Zavrela som oči a pripravila sa na to, že sa náš život radikálne zmení.“ Ale vráťme sa na začiatok… S manželom prevádzkujeme spolu s pastorom jednej cirkvi v Pascu na Floride akýsi útulok, kde pomáhame bezdomovcom v okolí.

V spolupráci s touto službou sme dvakrát týždenne, v utorok a v sobotu, prinášali ľuďom v núdzi teplé jedlo a oblečenie. V piatok sme boli celý deň v kostole a neskoro večer sme si všimli dvojročného chlapčeka, ktorý vykúkal cez sklenené dvere a jeho niekoľkomesačný brat ležal v kočíku vedľa neho.

Jeho rodičov sme dobre poznali vďaka programu, táborili v neďalekom lese. Deti boli špinavé a viditeľne hladné. Keď sme sa vracali domov, blížili sa obrovské búrkové mraky. Opýtala som sa rodičov, ktorí mali ešte tri deti, či by sme nemali vziať týchto dvoch chlapcov na noc domov, aby v daždivej noci nezmokli, nakŕmili ich a dobre sa vyspali.

Zmätene odpovedali, že áno. Vzali sme ich domov, vykúpali, nakŕmili a po dobrom spánku sme ich na druhý deň vzali späť k rodičom. Nasledujúcu nedeľu upútala pozornosť môjho manžela zvláštna scéna. Niektorí sociálni pracovníci sa dohadovali s rodičmi detí, už predtým prijali rozhodnutie, že keďže sa o ne nedokážu riadne postarať, budú im okamžite odobraté a umiestnené do pestúnskej starostlivosti.

Rodičia nechceli, aby boli deti umiestnené u cudzích ľudí, takže keď uvideli môjho manžela, prosili nás, aby sme ich syna prijali, pretože potom budú vedieť, že budú v bezpečí. Sociálni pracovníci naňho naliehali a tak sa môj manžel rýchlo rozhodol…

To všetko sa stalo pred piatimi mesiacmi, a tak sme sa zrazu stali krásnou rodinou. Bol to zázrak osudu. Šesť týždňov predtým som sa dozvedela, že mám rakovinu a museli mi odstrániť maternicu, takže náš vlastný syn už nemohol mať brata ani sestru, žiadne ďalšie deti. A teraz s týmito krásnymi chlapcami môžeme mať skutočnú rodinu.

Bez ohľadu na naše životy, životy rodičov týchto detí, budeme navždy súčasťou tohto malého zázraku. Vyzerá to tak, že si teraz môžeme oficiálne adoptovať dvoch chlapcov, ktorých náš biologický syn zbožňuje.

Zdieľajte ich krásny príbeh aj s ostatnými.